Ján Košč reaguje na komentár Lukáša Kvašňáka, ktorý bol uverejnený na stránkach týždenníka TREND (10.04.2018). Odkaz na komentár Lukáša Kvašňáka môžete nájsť tu.
Komentátor týždenníka TREND, Lukáš Kvašňák, sa obul do odborárov žilinskej automobilky KIA. Pozrime sa na jeho argumenty bližšie:
„Zdá sa, že odborári z OZ Kovo v žilinskej automobilke Kia si chcú tento rok po vzore konkurenčných Moderných odborov vo Volkswagene vyskúšať ostrý štrajk.“
Podľa logiky pána komentátora si odborári MOV v bratislavskom Volkswagene minulý rok po vzore konkurenčných odborov KOVO v Detve chceli vyskúšať ostrý štrajk? Pravdepodobne, keby poznal reálie, minulosť kolektívneho vyjednávania v KMS (KIA MOTORS SLOVAKIA), proces kolektívneho vyjednávania ako takého a príslušne súvislosti, tak by to takto určite nenapísal. Súčasne kolektívne vyjednávanie v KMS prebieha do dnešných dni, viac-menej kopírujúc minuloročne a predminuloročné vyjednávanie v tejto fabrike. Neviem ako to vidíte p. komentátor vy, ale ja nevidím snahu odborov v KIA ísť za každú cenu do štrajku, nakoľko zákonne podmienky už dávno naplnili a keby tak silou-mocou chceli štrajkovať, tak už dávno v štrajku sú. Minulý rok mali odbory v KMS súhlas zamestnancov so štrajkom a nakoniec ho neuskutočnili, pretože sa dohodli v nedeľu večer, pred pondelkovým začiatkom štrajku.
„Aktuálny rozdiel v ponuke automobilky a požiadavke odborov je desať eur. Ak sa zamestnanci rozhodnú naozaj ísť do ostrého štrajku, už po prvom dni na ňom kvôli výpadku mzdy a bonusov naviazaných na produkciu stratia viac, ako by mohli získať.“
Zaujímalo by ma či má p. Kvašňák tieto informácie z nejakého relevantného, overeného zdroja, alebo mu stačí citovať hovorcu spoločnosti? Ak je podľa neho 10 eur nepodstatný rozdiel, tak nech si to skúsi vynásobiť číslom 12, pretože toľko mesiacov je do roka a o takúto sumu prídu zamestnanci, ak pristúpia na aktuálnu ponuku zamestnávateľa. Plus, na výšku taríf sú naviazané ďalšie mzdové formy, takže zvýšenie bude nakoniec reálne ešte vyššie. Naozaj sú tieto peniaze také nepodstatné? Cca to môže robiť na jedného zamestnanca 150 €. Je to málo, alebo veľa? Nemali by si v prvom rade na túto otázku odpovedať zamestnanci, postupom v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní?
Pán redaktor tvrdí, že štrajkom prídu zamestnanci o vyššiu sumu, než akú prípadne získajú. Možno áno, možno nie. Odbory v KMS majú štrajkový fond, ktorý im môže tento výpadok nahradiť. Ale hlavne, odborári a zamestnanci samozrejme vedia aj bez komentátorov z Trendu, že štrajk má negatívne finančne dopady aj na zamestnancov a ako som napísal vyššie, nezdá sa mi, že by sa odborári v KMS nejako zásadne tlačili do štrajku. Štrajk nie je cieľom kolektívneho vyjednávania, len jeho krajným prostriedkom, ktorý nemusí byť použitý.
„Navyše platy v žilinskej Kii sú v rámci regiónu nadštandardné. Vlani bola priemerná mzda výrobného zamestnanca automobilky 1 458 eur po započítaní rôznych príplatkov a bonusov. Oproti priemernej mzde v žilinskom regióne je to o 440 eur viac. Nájsť si rovnako dobre platenú prácu v regióne je náročné, ak niekto z rodiny pracuje v automobilke, strata príjmu počas štrajku rodinu značne zabolí.“
Dovolím si povedať, že pán Kvašňák klame, prípadne veľmi zle interpretuje oficiálne čísla, ktoré vypúšťa manažment fabriky. Pretože to číslo, podľa mojich informácii, zahŕňa aj nižší a stredný manažment z výrobných prevádzok, čo je zavadzajúce a demagogické. Priemerná mzda zamestnanca na linke je v hrubom niekde na úrovni 850 eur a nástupná mzda o dosť nižšia. Tieto čísla nemám presne overené, ale novinári sú tí, ktorí by mali položiť tieto otázky manažmentu fabriky, nie len vypúšťať balóniky, ktoré im ten manažment servíruje!
A že je priemerná mzda o 440 eur vyššia ako je priemer v ZA kraji? NO A ČO? O koľko je nižšia ako v bratislavskom Volkswagene už p. Kvašňáka nezaujíma? Že ide o ťažkú prácu za pásom na zmeny ho tiež nezaujíma? Že si ti ľudia za pásmi ničia zdravie je tiež nepodstatné?
„ak niekto z rodiny pracuje v automobilke, strata príjmu počas štrajku rodinu značne zabolí.“
A nie je to zvláštne, že hoci aj jednodňový výpadok príjmu významne zabolí rodinu? Nemalo by to byť tak, že zamestnanci, ktorí pracujú v takto náročných pozíciách by mali zarábať tak, aby ich prípadný výpadok napr. počas práceneschopnosti nebolel? Žiaľ, najväčším problémom, prečo sa na Slovensku štrajkuje oveľa menej ako v západnej Európe je práve toto. Zamestnanci si zo svojich mizerných výplat nemôžu zväčša dovoliť štrajkovať.
„Odborári z OZ Kovo v Kii už teraz dosiahli dobrý výsledok, keď prinútili firmu ustúpiť vo viacerých kľúčových bodoch ako je zavedenie flexikonta či platnosti mzdovej časti kolektívnej zmluvy počas troch rokov.“
Poprosil by som autora, aby definoval, čo si predstavuje pod pojmom „dobrý výsledok“. Je to jeho názor, alebo len želanie? Či len prebral tvrdenia hovorcu automobilky? Nezdá sa mu, že by sa k tomu mali vyjadriť skôr zamestnanci fabriky?
„Ak by však chceli iba ukázať, že aj „nemoderné“ odbory Kovo dokážu v automobilke štrajkovať, bola by to pre nich smutná vizitka.“
Myslím, že nie len autor tohto komentára ešte stále nepochopili jednu dôležitú vec. O tom, či sa bude v nejakej fabrike štrajkovať nerozhodujú odborové zväzy, ale rozhodujú o tom základné organizácie, ktoré sú tvorené zamestnancami konkrétnej fabriky. Čiže z tohto pohľadu je nepodstatné, čo si myslia o prípadnom štrajku v KMS v štruktúrach zväzu (OZ KOVO), o tom, či sa bude štrajkovať rozhodne základná organizácia a jej členská základňa, plus aj zamestnanci, ktorí nie sú organizovaní v odboroch.
Rešpektujem jeho kritický postoj, je to jeho právo. Čo mi ale z jeho strany, ako aj celkovo zo strany mnohých ekonomických novinárov na Slovensku absolútne chýba je schopnosť triediť a analyzovať informácie servírované zamestnávateľmi a (ne)ochota zisťovať si informácie aj od druhej strany.
(Počas minuloročného štrajku zamestnancov Volkswagenu uverejnil Ján Košč otvorený list adresovaný Lukášovi Kvašňákovi z týždenníka TREND – odkaz môžete nájsť tu.)
Foto: ilustračné, Zdroj: autoevolution.com
