Je dnešná výška minimálnej mzdy taká, že zabezpečuje svojmu prijímateľovi dôstojný život?
Minulý týždeň pochodovali odborári za vyššiu minimálnu mzdu, pričom sa ihneď vyrojili názory o tom, ako by odbormi žiadaná výška minimálky 607 eur (pôvodne 635) ihneď zlikvidovala podnikanie na Slovensku. Vlastne to má spôsobiť aj nakoniec vládou schválených 580 € v hrubom.
Tak sa pozrime na realitu. Minimálna mzda rastie „rekordne“ už niekoľko rokov a v roku 2018 boli do legislatívy zavedené aj vyššie príplatky za prácu cez víkendy a v noci.
Ako sa to odrazilo na mzdách na Slovensku? Priemerná mzda na Slovensku podľa OECD narástla o 6,5 percenta, v Česku o 7,3, v Maďarsku o 11,3, v Lotyšsku o 6,6, v Litve o 7,5. Takže aj napriek vraj rekordným nárastom, vôbec nevytŕčame z východoeurópskej reality.
Neprimerane nízke mzdy
Priemerné mzdové náklady (vrátané daní a odvodov) na odpracovanú hodinu boli v roku 2018 na Slovensku vo výške 11,6 eura, čo nás radí na posledné priečky v EÚ, pričom nás predbiehajú aj krajiny, ktoré majú nižšiu produktivitu.
Vyššie náklady na odpracovanú hodinu majú Estónci, Portugalci, Gréci, Česi aj Slovinci. Litva a Lotyšsko sú tesne za nami a keď porastú tak rýchlo ako minulý rok, tak nás čoskoro predstihnú. Zvlášť tento nepomer vidno, ak mzdové náklady prepočítame cez paritu kúpnej sily (cenová úroveň).
A keď sa pozrieme na výšku minimálnej mzdy? Nominálne aj v parite je od 1. januára 2019 vyššia v Poľsku, Česku, Estónsku, Litve, Grécku, Portugalsku a Slovinsku, hoci produktivita práce na Slovensku je vyššia ako v týchto krajinách
Rovnako by sa konečne malo debatovať aj o stupňoch náročnosti práce a minimálnych mzdových nárokoch.
Samozrejme, že pri týchto porovnaniach vstupujú do hry aj rozdiely v štruktúrach ekonomík a v štruktúrach pracovnej sily. No aj vedecké práce, ktoré brali do úvahy tieto rozdiely, namerali, že mzdy na Slovensku sú neprimerane nízke, čím potvrdili aj komparáciu na agregovaných úrovniach.
A ako to vyzerá s plánmi do budúcnosti? Na Slovensku prešiel vo vláde návrh, aby sme od budúceho roka mali minimálnu mzdu vo výške 580 eur v hrubom. V Slovinsku sa zvýši z terajších 886 na 940 eur a v roku 2021 je naplánovaný ďalší rast.
V Poľsku súčasná vláda sľubuje zvýšiť minimálku zo súčasných viac ako 520 na 690 eur v budúcom roku a do konca roku 2023 na 920 eur. V Estónsku odbory odmietli dohodu na raste z 540 na 578 a žiadajú rast na 600 eur, hoci je tam nižšia cenová hladina a vyššia priemerná mzda ako na Slovensku.
Aký automat zamýšľajú
Momentálne ide do slovenského parlamentu návrh na vzorec, ktorý by upravoval výšku minimálky automaticky, ak sa odbory a zamestnávatelia nedohodnú. Tento návrh prišiel po tom, ako zamestnávatelia roky volali po takomto mechanizme.
Samozrejme, o samotnom vzorci sa dá diskutovať, či je dobrý, či bude schopný reagovať na ekonomické výkyvy. Problém skôr treba vnímať v tom, že niektorí politici sa na nedávnej diskusii organizovanej think tankom INESS vyjadrili, že ak sa prijme aktuálny návrh 60 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak oni to zmenia na 60 percent z mediánu spred dvoch rokov.
Ťažko povedať, či si to vôbec prepočítali, ale ak to takto naozaj zmenia, tak dôjde k reálnemu zníženiu minimálnej mzdy.
A tu sa, samozrejme, treba opýtať zásadnú otázku. Je dnešná výška minimálnej mzdy taká, že zabezpečuje svojmu prijímateľovi dôstojný život? Bude to spĺňať navrhovaných/vládou schválených 580 eur alebo odbormi požadovaných 607/635?
Ak dôjde k schváleniu automatu a jeho prisľúbenej redukcii, ako bude spĺňať túto zásadnú podmienku, keď ani schválená výška túto podmienku nespĺňa? Presne o tomto by sme sa konečne mali začať rozprávať a neredukovať debatu len na výšku minimálnej, či priemernej mzdy, alebo priemerných mzdových nákladov.
Rovnako by sa konečne malo debatovať aj o stupňoch náročnosti práce a minimálnych mzdových nárokoch. Lenže to by sme museli ako spoločnosť konečne dospieť.
Upravená verzia tohto článku vyšla v denníku SME.
Obrázok: Ilustračný. Zdroj: Wikimedia.
