Ako Západ ovládol svet

od Tomáš Profant

Túto otázku si kladú Alexander Anievas z Cambridgskej univerzity a Kerem Nisancioglu z Westministerskej univerzity. Kľúčový pre vzostup západnej Európy je pre nich násilie spojené so vznikom kapitalizmu a kolonializmom.

Ako k takémuto tvrdeniu dochádzajú? Nie je za nadvládou Západu slávna protestantská etika Maxa Webera, nevhodné klimatické podmienky v Afrike, či orientálna despocia?

Eurocentrické vysvetlenia

Takéto vysvetlenia považujú Anievas s Nisancioglom za eurocentrické, pretože vychádzajú z toho, že základom kapitalistickej modernity je vnútorný vývoj v Európe. Ten je chápaný ako primárna hybná sila histórie. Prehliada však mnohoraký medzispoločenský vývoj v dejinách.

Spoločnosti sa navzájom ovplyvňujú. Na jednu stranu silnejší donucujú slabších, aby sa prispôsobili, ak chcú prežiť a na druhú slabší využívajú privilégium zaostalosti, aby silnejších preskočili vo vývoji. Presne to sa podarilo Európe.

V 13. storočí, keď Európa bola podľa autorov najzaostalejším regiónom vo svete, Mongolské impérium spojilo východ so západom – Európu s Čínou. Kým pre Čínu a východnú Európu znamenali Mongoli ohrozenie, západnej Európe naopak umožnili rýchly vzostup. Čínsky admirál Čeng Che zastavil svoje námorné expedície v prvej polovici 15. storočia, aby sa Čína mohla plne venovať pozemnej mongolskej hrozbe, čím neskôr umožnil voľný prístup Portugalcom a Holanďanom k obchodu v Indickom oceáne. Mongoli takisto umožnili rozšírenie navigačných technológií a pušného prachu z východu na západ. Pre autorov je dôležité, že tento prínos pre západnú Európu bol daný aktivitou Mongolov a pokrok teda nepramenil zvnútra samotného Západu.

Mor a zbrane

Kľúčové je, že Mongoli do Európy počas feudálnej krízy priniesli aj mor. Pokles počtu obyvateľov viedol k zlepšeniu postavenia roľníkov a reakciou na to boli boje medzi šľachticmi. Práve tieto boje znamenali pre Európanov zásadnú počiatočnú výhodu. Vďaka konkurencii medzi šľachticmi sa stali jednoducho lepšími vo výrobe zbraní, ich používaní, v námorných technológiách boja a budovaniach opevnení.

Neskôr Osmanská ríša ohrozovala Habsburgov v čase ich najväčšej dominancie. Turci využívali rozdrobenosť Európanov a vytvárali aliancie s Francúzmi, Angličanmi a s protestantmi v Holandsku a Nemecku. Narušili monopol Janova a Benátok v Stredozemnom a Čiernom mori a prinútili ich hľadať alternatívne cesty do Indie a na ďaleký východ. Dôsledkom bolo „objavenie“ Ameriky Krištofom Kolumbom.

Zisky z kolónií

To viedlo k možnosti nakupovať lacno prírodné zdroje z Ameriky a predávať draho priemyselné výrobky v Afrike. Odtiaľ Európania exportovali otrokov do Ameriky. Obchod s Amerikou umožnil Británii prekonať prvú krízu kapitalizmu a následné investície financovali technologický rozvoj. Z neho vznikla priemyselná revolúcia.

So zvyšovaním produktivity dochádzalo k prepúšťaniu nepotrebnej pracovnej sily. Sektory viazané na Ameriku však umožnili, aby sa títo ľudia zamestnali pri budovaní lodí a prístavov a neskôr v cukrovarníckom a textilnom priemysle. Tiež boli masovo vyvážaná do Nového sveta, kde zakladali ďalšie a ďalšie kolónie.

Koncom 18. storočia sa príjem z amerických kolónií rovnal približne 50 % hrubých britských investícií. V roku 1772 Amerika spotrebovávala 37 % anglického vývozu. Všetky kolónie importovali v roku 1700 14 %, v roku 1773 55 % a v roku 1855 71 % britského exportu. Medzi rokmi 1750-1800, britský obchod s kolóniami dosahoval približne 15 % národného príjmu. Jednoducho povedané, bez kolonializmu by britská história vyzerala úplne inak.

Hlavným zlomom bolo postupné získanie prevahy v Indii. Tu sa snúbil úpadok systému fungovania Mughalského impéria a postupné prenikanie obchodno-vojenského pôsobenia Britov (a Holanďanov) do Indie. Holanďania a ani Angličania pritom neboli lepší obchodníci, ale boli lepší vo využívaní násilia. Britská industrializácia do veľkej miery závisela od indickej deindustrializácie a nie je preto náhoda, že kolonizácia Indie predchádzala britskú industrializáciu zhruba o 20 rokov. Dôležité pre následnú dominanciu vo svete bolo aj zapojenie Indov do britskej armády, napríklad pri dobývaní Číny po Boxerskom povstaní Sikhovia riadili v Pekingu aj dopravu.

Za symbolický moment začiatku preberania vedúcej role vo svete Západom, ktorý spojil kapitalizmus s kolonializmom považujú autori dobytie Bengálska v roku 1757 a podpísanie Parížskej dohody v roku 1763. Počas týchto rokov ázijské impériá padli do rúk Britov a zároveň bol porazený francúzsky absolutizmus v Sedemročnej vojne. Zrodil sa globálny kapitalizmus, ktorý prekonal európsky feudalizmus a odpor neeurópskeho sveta. Jeho dominancia trvá dodnes.

Časti článku boli pôvodne publikované v Studia Politica Slovaca 2018/2

Upravená verzia článku vyšla v denníku Pravda.

Foto: ilustračné. Hans Holbein mladší: Veľvyslanci. Zdroj: flickr.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!