Aký je pôvod Sviatku práce?

od Rosa Luxemburgová

Legendárna nemecká revolucionárka Rosa Luxemburgová v krátkej stati predstavuje históriu prvomájového Sviatku práce siahajúcu až do polovice 19. storočia v Austrálii. Z amerického magazínu Jacobin prekladá Martin Makara.

Dobrý nápad využiť oslavu Sviatku práce pre boj za osemhodinový pracovný deň sa zrodil v Austrálii. Pracujúci sa tam v r. 1856 rozhodli zorganizovať deň štrajku, počas ktorého sa stretli a bavili, aby takto demonštrovali za viac voľného času.

Prvýkrát sa táto oslava konala 21. apríla. Spočiatku malo ísť o jednorazovú akciu. Keďže však medzi pracujúcimi masami zaznamenala mimoriadny úspech, priniesla im povzbudenie a oživila proletárske hnutie, oslava sa začala opakovať každý rok.

Čo mohlo dať pracujúcim silnejšiu odvahu a vieru vo vlastnú silu než masový štrajk, ktorí sami vyvolali? Čo mohlo dodať viac guráže večným otrokom fabrík a dielní než účasť zhromaždení seberovných? Myšlienka proletárskej oslavy sa preto rýchlo rozšírila z Austrálie do ďalších krajín až kým si ju neosvojil celý svet pracujúcich.

Ako prví sa austrálskym príkladom inšpirovali Američania. V r. 1886 vyhlásili 1. máj za deň generálneho štrajku. Dvestotisíc pracujúcich v tento deň opustilo svoje pracoviská, aby demonštrovalo za osemhodinový pracovný deň. V nasledujúcich rokoch polícia a právna šikana znemožnili zopakovať akciu podobného rozsahu. V roku 1888 sa však myšlienka oslavy práce dostala opäť na stôl a najbližšie sa mala zrealizovať 1. mája roku 1890.

Medzitým sa proletárske hnutie v Európe posilnilo a zaktivizovalo. Najvýraznejšie sa tieto trendy prejavili na Medzinárodnom kongrese pracujúcich v r. 1889. Zúčastnilo sa ho štyristo delegátov, ktorí rozhodli, že osemhodinový pracovný deň sa stane vlajkovou požiadavkou hnutia. Delegát zastupujúci francúzske odbory, Lavigne z Bordeaux, navrhol, aby sa za tento cieľ bojovalo celosvetovo koordinovaným generálnym štrajkom. Delegát amerických pracujúcich upozornil na rozhodnutie svojich súdruhov štrajkovať 1. mája 1890 a kongres sa zhodol, že tento dátum sa stane celosvetovou oslavou práce.

Podobne ako pred tridsiatimi rokmi, aj tentokrát naplánovali delegáti túto akciu ako jednorazovú. Proletári všetkých krajín sa mali spojiť v boji za kratší pracovný čas práve na 1. mája 1890. Nik nenavrhol, aby sa táto demonštrácia stala pravidlom.

Prirodzene, nikto nemohol predvídať ako bleskovo sa táto myšlienka medzi proletariátom uchytí. Stačila prvá príležitosť k oslave práce na to, aby každý pochopil a pocítil, že 1. máj sa musí stať každoročným sviatkom.

Pôvodnou požiadavkou 1. mája bola osemhodinová pracovná doba. Ani po tom, čo sa tento cieľ podarilo dosiahnuť, ale Sviatok práce nezanikol. Dokým trvá triedny boj a vláda buržoázie, dokým naše požiadavky nie sú splnené, Sviatok práce bude ich každoročným vyjadrením.

A keď raz svitne na lepšie časy, keď pracujúca trieda všetkých krajín naplní svoju úlohu, potom azda celé ľudstvo oslávi 1. máj ako poctu ostrým bojom a mnohému utrpeniu minulosti.

Fotografia: dav na Union Square v New roku počas osláv Sviatku práce v r. 1913. Autor: George Grantham Bain. Zdroj: Library of Congress/Wikimedia Commons.

________________________________________________________________________________________________________________________

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články