Vážení čitatelia,
prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
Redakcia
—
Vzdelanie zďaleka nie je iba ekonomická veličina. Človek, ktorému je umožnené vzdelávať sa, dostáva možnosť lepšie rozvíjať svoj potenciál, spoznávať to, čo ho baví, spoznať pestrosť sveta z viacerých stránok, mať viac možností výberu čo robiť so svojim voľným časom. Vzdelanie však má vplyv i na finančnú situáciu človeka, keď viac vzdelaní ľudia spravidla zarábajú viac a majú viac možností na trhu práce. Napriek tomu sú však súčasné vlády málo naklonené tomu investovať do vzdelania.
Slovensko v investíciách do vzdelania chronicky zaostáva za priemerom EÚ i OECD. V pravidelných prehľadoch OECD Education at a glance sa ukazuje, že tento typ investície nie je pre slovenské vlády prioritou. Naopak, vysoký nárast v podiele na štátnom rozpočte si vyslúžilo Ministerstvo obrany. Otázka preto znie: prečo pre politické elity nie sú investície do vzdelávania dôležité? Dôvodov môže byť niekoľko.
Vzdelanie je dlhodobá investícia
Vlády často fungujú v režime od volieb do volieb a málokedy sa pozerajú ďalej do budúcnosti. Vzdelanie je jednou z oblastí, kde sa jeho ekonomické dôsledky prejavia až o niekoľko rokov – či už v dobrom alebo v zlom. Zároveň tieto výsledky nie sú rukolapné – investície do vzdelávania napríklad zlepšujú zdravotné vyhliadky ľudí, schopnosť získať lepšiu prácu či zvýšenú mieru inovácií a následne vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, no nemajú taký populistický náboj ako nákup stíhačiek či zníženie daní.
Vzdelanie sa presúva inde
Ďalším problémom je, že globálna ekonomika nepotrebuje toľko vzdelaných ľudí ako niekedy. Stačí vybrať malé percento najtvorivejších jedincov a výsledky ich výskumu a práce možno rýchlo distribuovať po celom svete. Situácia je podobná ako pri koncentrácií veľkých korporácií, kde čoraz menej korporácií má pod kontrolou čoraz väčší trhový podiel, takže napríklad, podľa analýzy Oxfamu, iba desať potravinárskych spoločností kontroluje väčšinu toho, čo jeme. Podobne je to i v iných odvetviach. A tak veľké korporácie nepotrebujú výskumné oddelenia v každej krajine, v ktorej pôsobia. A najtvorivejší ľudia z jednotlivých krajín často z domovských krajín odchádzajú, aby sa uplatnili v niektorom z veľkých svetových centier. To bráni individuálnym krajinám rozvíjať svoj vzdelanostný potenciál a vzdelanie lepšie distribuovať.
Elity sa o svoje vzdelanie vedia postarať
Iný dôvod prečo politické elity nepotrebujú investovať do vzdelávacieho systému je, že si vedia zabezpečiť vzdelanie pre svoje deti v súkromných školách či súkromných zahraničných univerzitách. Osobne teda necítia tlak nedostatkov vzdelávacieho systému. Tým, že súkromné školy majú výrazne viac zdrojov na rozvoj, môžu si dovoliť mať napríklad menej detí v triede či viac finančne a materiálne motivovať učiteľov.
Nedostatky nášho vzdelávacieho systému sa naplno ukazujú pod tlakom koronakrízy. Už dlhodobo odborníci upozorňujú, že deti zo sociálne slabších rodín majú zisky zo vzdelávania nižšie, že vzdelávací systém dokonca v niektorých prípadoch rozdiely medzi deťmi prehlbuje, že učitelia sú nedostatočne ohodnotení, a že v triedach je príliš veľa detí na to, aby sa dalo vychádzať v ústrety ich individuálnym potrebám. V koronakríze sa ukazuje, že tie menej šťastné deti nemajú prístup k internetu, že učitelia nie sú dostatočne vybavení na dištančnú prácu a že počet detí na jedného učiteľa neumožňuje, aby učiteľ riešil s deťmi problémy vyplývajúce z ich individuálnej situácie.
Je ťažké vidieť okamžité zlepšenie v oblasti vzdelávania. Učitelia nemajú prostriedky na organizovanie svojich Globsecov a lobovanie politikov. Neexistuje organizovaný tlak od rodičov na politikov a osobne si politici kompenzujú problémy verejného školstva umiestňovaním svojich detí do platených inštitúcií. Je to oblasť, kde by sa mali učitelia a rodičia viac organizovať a uvedomiť si, že peniaze na školstvo sú, akurát je potrebné vytvoriť protitlak, ktorý by politikov primäl presunúť do tejto oblasti viac verejných zdrojov.
Ilustrácia: Julián Bosák ml.
