Vážení čitatelia,
prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
Redakcia
–
Čo treba zdaniť viac? Prácu alebo rentu? Zamestnancov alebo kapitál? Chudobných alebo bohatých?
Táto debata tu je odkedy sa ešte za feudalizmu vymysleli desiatky. Samozrejme v tej dobe sa o tom veľmi neodporúčalo debatovať. A aj dnes debata o daniach a odvodoch skĺzava skôr ku klišé a mýtom, ako smerom ku serióznej diskusii.
Na Slovensku už viac ako dekádu počúvame politikov rozprávať o tom, ako máme príliš vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na tom existuje doslova celospoločenská zhoda. Škoda len, že reálne kroky na zmenu zatiaľ akosi neprichádzajú, okrem niekoľkých kozmetických zmien.
Na Slovensku máme nízke dane (niektorí)
Naopak, politici málokedy spomenú, že celková daňová kvóta – podiel všetkých daní a odvodov na HDP patrí k najnižším v EÚ. Na Slovensku bol tento podiel v roku 2018 menej ako 35 percent, pričom v krajinách s vyššou životnou úrovňou, ako na Slovensku, tieto podiely boli nad úrovňou 40 percent. Francúzsko, Belgicko a Dánsko, viac ako 45 percent. Švédsko, Rakúsko, Fínsko, Taliansko, Grécko, Nemecko a Luxembursko viac ako 40 percent.
Momentálne sa objavil v parlamente návrh na zavedenie daňovej brzdy. Tá by mala zabrániť zvýšeniu daňovej kvóty nad úroveň 40 percent. Tento nápad je veľmi zlý. Odmieta ho aj väčšina odborníkov. Proti sú odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, INEKO, CELSI, atď. Samozrejme, za realizáciu tohto nápadu sú jeho predkladatelia z SaS (a iní prepojení s SaS), o ktorých odbornosti je možné smelo pochybovať. Veď keď im to vyhovuje, pri zatváraní reštaurácií počas korona opatrení, si pýtajú dáta, no keď im množstvo odborníkov a organizácií dodalo dáta o tom, že ich „Odvodový bonus“ je nezmyselný a nebezpečný, tak tieto dáta ignorujú.
Viac o daniach a odvodoch: MÝTY A FAKTY O DANIACH A ODVODOCH
Mokre sny a realita
Najväčším nedostatkom reforiem druhej vlády Mikuláša Dzurindu bol v skutočnosti slabý štát
Sny o nízkych daniach, slabom štáte a silnom trhu, ktoré dodnes snívajú mnohí sa nikdy nenaplnili a ani nemajú šancu naplniť. Priznáva to aj jeden z apologétov neoliberalizmu, Rado Baťo, ktorý vo svojej knihe „Ako skapal tatranský tiger“ popísal politiky, ktoré sa na Slovensku v hospodárskej a daňovej politike presadzovali od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ako napísal, „najväčším nedostatkom reforiem druhej vlády Mikuláša Dzurindu bol v skutočnosti slabý štát“.
Daňové reformy, ktoré naštartovala vtedajšia vláda zavedením rovnej dane, síce, paradoxne, na začiatku mierne zvýšili progresivitu, zavedením vysokej odpočítateľnej položky. No z dlhodobého hľadiska zakonzervovali vyššie spomínané vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a ekonomickej aktivity.
Zoberieme ti z iného vrecka
V tej istej knihe autor spomína, že OECD Slovensku odporúča túto jednostrannú odchýlku zmeniť vyšším zdanením majetku, dedenia, renty, spotreby a negatívnych externalít. Keďže však druhá Dzurindová vláda väčšinu týchto daní zrušila a dodnes sa prípadné zavádzanie takýchto daní ostrakizuje ako zdanenie úspechu, zdaňovanie smrti, dvojité zdanenie, atď., tak jediná schodná cesta v súčasnom systéme, ako pomer zmeniť, je zvyšovanie spotrebných daní.
Zvyšovanie DPH a spotrebných daní z palív, cigariet a alkoholu však nie je možné donekonečna. A v prípade DPH má zvyšovanie daní negatívny vplyv najmä na nízkopríjmových. Takéto prenesenie daňovej záťaže z daňovo-odvodového zaťaženia práce na DPH, by malo z praktického hľadiska pre obyčajného obyvateľa nulový význam.
Tak ako?
Slovensko aktuálne stojí na rázcestí a musí si vybrať, ako naložiť s celým daňovým a odvodovým systémom. Na zmeny však treba mať nejakú víziu. Ako celý systém nastaviť tak, aby naň nedoplácali chudobní. A aby celý systém neťahala svojimi daňami a odvodmi len stredná trieda.
Súčasná vláda síce hovorí o potrebe zmeny, no doteraz predstavené korekcie, ako zrušenie úľav z 13. a 14. platu, zvýšenie daňového bonusu výmenou za zrušenie dotovaných obedov pre deti, zavedenie daní na financie odchádzajúce do daňových rajov sú iba kozmetickými zmenami, ktoré len napĺňajú deravú štátnu kasu, ale neriešia základný problém.
Ilustrácia: Julián Bosák ml.
