Ekonomika a spoločnosť I.: Think-tanky: advokáti biznisu?

od Brigita Schmögnerová

Važení čitatelia,

prinášame vám už druhý ročník série „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý druhý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.

Prečo medzi think-tankami je oveľa menej takých, ktoré presadzujú progresívnu, či ľavicovú agendu? Nie všetko vysvetľuje financovanie think-tankov, no financovanie je najdôležitejší faktor.

V USA sú takéto organizácie financované iba zo súkromných zdrojov, v EÚ sa môžu uchádzať o granty z európskych fondov. Keby think-tanky na Slovensku mali tak – ako inde – povinnosť vo svojich výročných správach poskytovať informácie o financovaní svojej činnosti, vedeli by sme vyčísliť, aké zdroje zo štátneho rozpočtu prostredníctvom grantov smerovali do Hayekovho inštitútu, do INESSu a pod. Škoda, že slovenskej pobočke Transparency International ani na um nepríde upozorniť, že na internete od istého času nie sú dostupné ani ich výročné správy, nehovoriac o informáciách, odkiaľ získavajú zdroje.

Súkromnými sponzormi sú alebo jednotlivci a ich nadácie ako napríklad Bill a Gelinda Gates a ich nadácia, George Soros a jeho Open Society Fund, alebo biznis – spravidla veľké korporácie. Americký miliardár Charles Koch je podporovateľom jedného z najdogmatickejších libertariánskych think-tankov Cato Institute. Prostredníctvom think-tankov B. Gates, G. Soros, Ch. Koch a ďalší presadzujú svoje ideologické a politické názory: Soros predstavu otvorenej spoločnosti, Koch voľný trh a nízke dane, a pod. V rokoch 2004 až 2008 Charles Koch do šírenia libertariánskeho kréda investoval 246 miliónov dolárov, prednostne na akademické projekty a verejnú politiku. Iba nepriamo prostredníctvom médií, nimi platených projektov, ktoré vôbec nie sú nezávislé a rôznych poradných orgánov, v ktorých sa predstavitelia think-tankov angažujú, môžu títo donori presadzovať i svoje ekonomické záujmy.

Druhým zdrojom financovania think-tankov je biznis. Na internete je dostupná tabuľka Zdroje financovania Inštitútu zdravotnej politiky (HPI) za roky 2005-2014. Medzi donormi sú napríklad Nadácia Zentiva (farmaceutická firma), zdravotná poisťovňa Dôvera, FALCK záchranná služba, Dr. Max, Pfizer, GSK a iní. Prečo sa biznis rozhodne financovať think-tank? A prečo je biznis veľmi zriedkavo sponzorom mysliacich tankov s progresívnou agendou?

Presadzovanie záujmov biznisu

Odpoveď na obidve otázky je pomerne jednoduchá: pretože chce presadzovať svoje záujmy. Niekedy, ak si chce vylepšiť svoj imidž, poskytne nejaké prostriedky i na projekty spoločenského záujmu, napríklad pod hlavičkou tzv. spoločenskej zodpovednosti podnikov. Zriedkavo, ak nemá skrytý úmysel, inému ako pravicovému think-tanku.

V záujme biznisu je také nastavenie podnikateľského prostredia, v ktorom platí nízke dane, nízke mzdy vrátane nízkej alebo aspoň regionálnej minimálnej mzdy, slabé odbory a nízka ochrana zamestnancov. Prirodzene podporí INESS, ktorý je jeho hlásnou trúbou v médiách: v súkromných (dokonca i v Pravde) ako i vo verejno-právnych. Masírovanie verejnej mienky médiami a pokiaľ sa dalo, i prednáškami na školách, je veľmi účinné. Ide totiž o budúcu generáciu…

Okrem tak povediac všeobecných záujmov má biznis i konkrétne záujmy. V USA, napriek tomu, že tam existuje zákon o lobingu, pravicové think-tanky sa stávajú skrytými lobistami. Britský Adam Smith Institute bol jedným z think-tankov financovaných tabakovým priemyslom, viaceré think-tanky sú napr. v USA financované firmami vojenského priemyslu, energetickými gigantmi a pod. a snažia presadzovať ich konkrétne záujmy.

Ak aj think-tanky nelobujú priamo za záujmy toho ktorého biznisu, „spracúvajú“ politikov sofistikovanejšie. Organizujú za účasti politikov rôzne konferencie, sú pozývaní do poradných orgánov, kde sa pripravujú vládne dokumenty a pod. Bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker si napríklad pozval na Ministerstvo zdravotníctva SR Tomáša Szalaia, zakladateľa HPI, ktorý bol v „reformnom“ tíme Rudolfa Zajaca, ale radil i ministrovi Ivanovi Uhliarikovi. V Prílohe 3.2 k Plánu obnovy schválenom vládou v Zozname partnerov zúčastnených na pracovných stretnutiach a okrúhlych tematických stoloch je uvedený Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy – INEKO; Inštitút ekonomických a spoločenských analýz-INESS a MESA 10 – think-tank pre ekonomické a sociálne analýzy.

MESA 10 sa stala liahňou vrcholových pravicových politikov slovenskej vládnej moci. Vo vládach a vo vysokých vládnych funkciách boli jej zakladatelia Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a Jozef Dančo. Aj dnes je Ján Oravec z Hayekovho inštitútu štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR. Treba si preto opakovane klásť otázku: Kto tu vládne?

Autor ilustrácie: Julián Bosák ml.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články