Ad: Vzrastie minimálna mzda o 150 eur?
Na základe dát možno skonštatovať, že minimálna mzda na Slovensku ešte stále zaostáva z hľadiska kúpyschopnosti.
Analytik INESS Róbert Chovanculiak sa znova demagogickým spôsobom pustil do inštitútu minimálnej mzdy a neváha pri tom používať techniku zvanú slamený strašiak.
SME.sk: Róbert Chovanculiak/INESS – Vzrastie minimálna mzda o 150 eur?
Vymyslí si požiadavky ktoré nikto nevyslovil a následne ich s víťazoslávnym úsmevom rozdupe na prach, pričom zavádza a odpútava pozornosť.
Na základe zvyšovania minimálky vo Francúzsku a v Španielsku si Chovanculiak abstrahoval, že aj na Slovensku existuje požiadavka na podobné zvyšovanie minimálnej mzdy.
Samozrejme, analytik odkiaľsi, asi z rukáva, vytiahol, že ktosi relevantný a súdny požaduje rovnaké zvýšenie v percentách, alebo nominálne ako v Španielsku a Slovinsku. Relevantné požiadavky na zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku sú založené na domácich socio-ekonomických ukazovateľoch a zo zahraničia sa inšpirujú len odporúčaniami z dielne európskych inštitúcii.
Odbory na Slovensku požadujú, aby sa minimálna mzda zvýšila v súlade so smernicou a rozhodnutím sociálneho výboru Európskeho parlamentu, ku ktorého zavedeniu sme sa ako republika zaviazali. A to k tomu, aby čistá minimálna mzda bola vo výške 60 percent čistej priemernej mzdy. Dosiahnutie tejto odporúčanej výšky je podľa KOZ možné aj vďaka dostatočnému rastu hospodárstva a ekonomických ukazovateľov. Ak by mal byť naším vzorom nejaký rast v zahraničí, tak prečo trochárčiť so Slovinskom, Španielskom, alebo Francúzskom? Odporučil by som sa pozrieť do Rumunska, kde od roku 2010 do roku 2018 vzrástla minimálna mzda nominálne o 216,7 %.
O minimálnej mzde, zdroj: demagog.sk
Vzťah k zamestnanosti nie je negatívny
Róbert Chovanculiak vo svojom komentári tvrdí, že: „Ekonómovia sú vo všeobecnosti skeptickí proti zvyšovaniu minimálnej mzdy.“ S týmto tvrdením môžeme úspešne nesúhlasiť.
Americký ekonóm Alan Krueger sa v rozhovore s odporcom minimálnej mzdy, ekonómom Lukášom Kovandom, pre český časopis Týden vyjadril o svojom výskume nasledovne:
„Touto štúdiou sme so spoluautorom Davidom Cardom pôvodne chceli iba potvrdiť – pomocou sofistikovanejších metód – vtedy konvenčný záver. Ten, ktorý ste sa učil i vy, teda že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť. Paradoxne sme však zistili pravý opak. Myslím, že i vplyvom tejto štúdie dochádza v posledných rokoch k posunu naprieč ekonomickou obcou a stále viac a viac ekonómov sa prikláňa k názoru, že primerané zvýšenie minimálnej mzdy nemá nepriaznivý dopad na zamestnanosť“.
A starší výskumník ETUI, Ján Drahokoupil sa zasa pred časom o vyjadreniach analytikov INESS o minimálnej mzde vyjadril takto:
„Ich pozícia je v rozpore so súčasným stavom ekonomického poznania. Mali by si to doštudovať, alebo prestať klamať“.
O tom, že v súvislosti s minimálnou mzdou používa Róbert Chovanculiak lži existuje aj priamy dôkaz.
Vo svojom staršom príspevku tvrdil, že výskum pochádzajúci z Harvardu ohľadom aplikácie YELP dokazuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy negatívne vplýva na zamestnanosť v amerických reštauráciách.
Keď sa ale na tento výskum pozrieme, zistíme, že sa tam nič také nepíše. Naopak, je tam jasne uvedené, že: Z aktuálnych dát výskumu nie je jasné, aký ma minimálna mzda vplyv na zamestnanosť v reštauráciách (s. 18). Autori štúdie odkazujú na ďalšie dve štúdie z ktorých jedna nenašla žiadny dopad na zamestnanosť a druhá žiaden signifikantný. Výskum skúmal hodnotenie reštaurácií v aplikácii YELP, prostredníctvom ktorej zákazníci hodnotia kvalitu poskytovaných služieb a spokojnosť zákazníkov. Vedci sa prostredníctvom dát z tohto hodnotenia, pozreli na vplyv zdvíhania minimálnej mzdy na zatváranie reštaurácii a otváranie nových. Tu samozrejme nášli dopad, keď zistili, že reštaurácie s nízkym hodnotením majú väčšiu pravdepodobnosť, že v biznise skončia, ak sa minimálna mzda zvýši a zvýšenie minimálnej mzdy má mierne negatívny dopad na počet nových reštaurácií.
O rok nato autori z Harvardu tento výskum doplnili a môžeme si tam prečítať, že „nie je jasné čo sa stane so zamestnancami zavretých reštaurácií. Napríklad, môžu odísť do lepšie hodnotených reštaurácií, zmeniť sektor, alebo sa stať nezamestnanými. Reštaurácie s lepším hodnotením môžu najať niektorých zamestnancov z nižšie hodnotených firiem opúšťajúcich trh“.
Takže aj napriek tvrdeniam, Róberta Chovanculiaka, že „podľa zistení štúdie tak minimálna mzda pripravuje o podnikanie a prácu predovšetkým menej produktívnych podnikateľov a zamestnancov (tak ako to predpokladá aj teória), brzdí vytváranie nových pracovných miest a zrýchľuje zánik reštaurácií„, možno s pokojným svedomím povedať, že ním zmienená štúdia nič také netvrdí a na základe dát v tejto štúdii sa takéto závery ani nedajú urobiť.
Čítajte viac:
Sme.sk: Róbert Chovanculiak/INESS – Kto zostane hladný, keď sa zvýši minimálna mzda?
Prečítajte si tiež:
Róbert Chovanculiak/Iness – Minimálna mzda: načo plniť splnené
Ján Košč/Poleblog: Ad: Minimálna mzda: načo plniť splnené
Ján Košč/Poleblog – Ako sa seriózne tváriaci ekonomický analytik dopúšťa klamstiev a redakcii denníka SME to neprekáža
Ján Košč/blog.sme.sk – O tom, ako minimálna mzda likviduje ekonomiku a spôsobuje nezamestnanosť mladých
Ján Košč/blog.sme.sk – Čo je vlastne poslaním INESSu? Klamať, šíriť mantry a produkovať hlúposti?
Porovnávajme kúpnu silu
Rovnako nehovorí pravdu, keď v aktuálnom komentári tvrdí, že „patríme medzi krajiny s najvyšším podielom minimálnej mzdy na priemernej mzde“. Podľa dát z OECDstatu sme v tomto ukazovateli boli v roku 2017 ôsmi od konca, pričom novší údaj zatiaľ nikto neuvádza.
Podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde v roku 2017 – zdroj: OECDstat
Ak aj pripustíme, že tak ako u nás minimálna mzda nerástla nikde na svete (čo nie je pravda), tak by sme sa s aktuálnou minimálkou a priemernou mzdou v rebríčku z roku 2017 dostali niekde na úroveň Austrálie, Slovinska a pod úroveň Francúzska a Nového Zélandu. Čiže, aj pri takomto teoreticky vysokom umiestnení v rebríčku, by sme nepatrili ku krajinám s najvyšším podielom, hoci by sme boli relatívne vysoko.
Nový Zéland, Austrália, Slovinsko, ale i Chile sú na takýchto číslach dlhodobo a vôbec sa nezdá, že by to prinášalo nejaké zásadné problémy – dokonca ani počas minulej krízy.
O rekordných skokoch minimálnej mzdy v zahraničí Róbert Chovanculiak tvrdí, že: „Slovinsko, ktoré si zažilo veľký skok v minimálnej mzde v roku 2010? Tam bol celkový nárast 43 percent. Teda stále relatívne menej ako u nás. A to nehovorím o Francúzsku, kde od roku 2009 narástla minimálna mzda o 13 percent.”
Hrubá minimálna mzda Slovensko vs- Slovensko, zdroj: OECDstat
Aj v tomto prípade ide z jeho strany o zavádzanie, pretože neuvádza z akej základne išli tamojšie „minimálky“ hore, porovnávať len percentuálny nárast je silne demagogický argument. Treba sa pozrieť o koľko išli minimálne mzdy v týchto krajinách hore nominálne, ale hlavne v parite kúpnej sily a vtedy bude ten obraz omnoho jasnejší.
Na základe dát možno skonštatovať, že minimálna mzda na Slovensku ešte stále zaostáva z hľadiska kúpyschopnosti. Treba sa napríklad pozrieť na spomínané Slovinsko. Pri porovnateľnej ekonomickej výkonnosti, štruktúre ekonomiky i miere priamych zahraničných investícií, sme za nimi o celú konskú dĺžku.
Nominálne to je 520 versus 886 (2019) a v parite 694,39 versus 987,93 (2018/S2).
Podľa Eurostatu medzi rokmi 2010 a 2018 vzrástla minimálna mzda na Slovensku nominálne o 56 % a reálne o 41,8 %, čo bol tretí najnižší rast spomedzi skupiny krajín s najnižšími minimálnymi mzdami v EÚ. Za nami sa umiestnili Česi a Chorváti, pred nami bolo sedem krajín s oveľa vyšším rastom – keď už si pán Chovanculiak tak veľmi zakladá na porovnávaní rastu minimálnych miezd.
Skrátená verzia článku vyšla v denníku SME.
Obrázky: Magda S/freeimages.com, Eurostat, OECDstat, demagog.sk
