Korona, alebo príbeh z rozprávky Soľ nad zlato

od Martin Beličák

Žijeme zlý sen a nevyhnutný záver tzv. západného životného štýlu? Pasovanie sa s aktuálnym vírusom Covid 19 pripomína príbeh z rozprávky Soľ nad zlato.

Zatiaľ nie klimatická kríza,  ale prebiehajúca morová epidémia si podrobila takmer celý svet. Väčšina obyvateľstva Zeme sa skôr či neskôr zomkla a podriadila život preventívnym opatreniam proti šíreniu vírusu.

Slováci sú celkom disciplinovaní. Podľa najnovšieho rozhovoru sociológa M. Vašečku je to najmä preto,  že sme v porovnaní s anglosaským svetom menej individualistickí, a teda na jednej strane menej schopní prevziať za naše činy zodpovednosť, no na druhej strane schopní viac počúvať autority. Doplnil by som, že väčšinou nekriticky, resp. s nesprávne smerovanou kritikou. Cynicky však môžem doplniť, že v tomto prípade sa nám to tak, či onak opláca.

Relativizácia odporúčaní vedcov, lekárov, či politikov narazila v niektorých krajinách na reálnu smrť nevinných.

Dlhé rokovania vlády, pracovných skupín a podobne o tom, čo na to ekonomika, či pracovné miesta,  akosi chýbali. Skrátka na to nebol čas. Je jasné, že cestovný ruch, letecká doprava a vôbec celý globálny obchod padne na kolená.  Ekonómovia sa zhodujú hlavne v jednom – príde obdobie neistoty, ekonomický rast sa prepadne a nikto presne nevie, čo to spraví so spoločnosťou. Navyše, táto globálna kríza je spôsobená neviditeľným nepriateľom, ktorý sa môže zmeniť a nečakane udrieť znova v  modifikovaných podobách. Nie, tu neujde nikto, ani bohatšia časť populácie, o ktorej sa v súvislosti s klimatickou zmenou hovorí, že sa jej dotkne menej. Korona s možnosťou migrácie za lepšími podmienkami pre život nepočíta. Môžeme cynicky povedať, že je spravodlivejšia. Dokonca tú možnosť nemajú ani vizionári ako Elon Musk či Jeff Bezos, ktorí by sa najradšej vystrelili na Mars, avšak už to nestihli.

Očakávané vrátenie sa života do ulíc v priebehu letných mesiacov, prinesie nové politické, ideologické či hodnotové boje.

Naštartovať ekonomiku znižovaním daní a odvodov sa dá očakávať. Ale pre koho? Jednorázové výplaty pre naviac postihnutých? Pre koho?

Zavedenie rovnakého príjmu pre všetkých? Odpustenie splátok banke? Ekonomická kríza sa v tomto prípade dotkne takmer každého z nás,  avšak,  je pravdepodobné, že túto krízu na individuálne obohatenie využije množstvo podnikavcov. Až tu sa ukáže schopnosť našej spolupráce a ľudskosti.

Zatiaľ epidémia poukázala okrem iného, čo je v spoločnosti dôležité, ako konštruktívny dialóg politikov, solidarita medzi obyvateľmi, kvalita vzťahov v rodinách, hodnota zdravia, ale aj hodnota vecí, obyčajná niť, ihla a kus látky pre výrobu rúška sa môžu stať otázkou prežitia. Doteraz samozrejmá múka, cestoviny, či toaletný papier v regáloch obchodov ukazujú svoju nenahraditeľnosť. Pekári, predavačky, skladníci, zdravotníci a taktiež štátne orgány, o ktorých doteraz nebolo počuť.  Podceňované štátne nemocnice a ich lekári sa stali chrbtovou kosťou riešenia krízy.  Pripravované ekonomické opatrenia pravdepodobne budú opäť mieriť k dosiahnutiu nekonečnej špirály rastu, rýchlosti a expanzie, možno, popri znižovaní sociálnych a environmentálnych  štandardov. Tu sa ukáže opäť sila a dôležitosť občianskej spoločnosti, či neziskového sektora. Azda táto kríza dá šancu konfrontácie s pomalším a možno hlbším prežívaním reality a spôsobí skokovú zmenu spoločnosti pri podpore razantných opatrení v boji s klimatickou krízou. Prvotné podceňovanie vedeckých analýz a návrhov pri šírení prebiehajúcej pandémie sa nápadne podobá prehliadaným varovaniam vedcov o závažnom rozklade ekosystémov.

Byť priamym svedkom pandémie, či drastických opatrení na jej ukončenie snáď spôsobí aj zvýšenú vnímavosť voči varovaniam vedcov a bude príležitosťou k uvedomelejšej spoločnosti, kde hodnoty ako čistý vzduch, potraviny, či pocit domova nadobudnú väčšiu váhu a sloboda so zodpovednosťou získajú úplne iný význam ako pred týždňom.

Titulný obrázok CC licencia od health.mil

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články