Ako každý rok, aj teraz sa rozprúdila debata ohľadom zvyšovania minimálnej mzdy. Diskusia na túto tému je, samozrejme, dôležitá, no neboli by sme na Slovensku, ak by nebola, hlavne zo strany zamestnávateľov, prísne ideologická a neodborná.
Neponúkli nič naviac
Odbory navrhli výšku minimálnej mzdy vo výške 635 € v hrubom, čo zodpovedá odporúčaniu sociálneho výboru Európskeho parlamentu a, samozrejme, podporili svoju požiadavku aj ďalšími ekonomicky podloženými argumentmi.
Zamestnávatelia po dlhých mesiacoch odmietania a strašenia ekonomickou apokalypsou prišli so svojim návrhom vo výške 552 €, ktorý zase zodpovedá minimálnemu možnému zvýšeniu podľa platného zákona. Inými slovami, neponúkli nič viac, ako je najmenej možný nárast minimálnej mzdy.
Slovinsko má porovnateľnú produktivitu práce ako Slovensko, no slovinská minimálna mzda je nominálne o 40 % vyššia a po prepočte cez paritu o viac ako 20 %. Ako je možné, že Slováci majú takú dobrú produktivitu, no zamestnávatelia aj tak argumentujú tým, že na razantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy nie sú ekonomické fundamenty?
Aká je minimálka na Slovensku?
Tak sa teda pozrime na to, ako to vlastne s tou minimálnou mzdou na Slovensku vyzerá. Máme šiestu najnižšiu minimálnu mzdu v EÚ v nominálnom vyjadrení.
zdroj: WSI Minimum wage report 2019
Samozrejme, v jednotlivých krajinách je rozdielna cenová úroveň, preto sa na minimálku musíme pozrieť aj cez paritu kúpnej sily, ktorá vyrovnáva tieto rozdiely. Po tomto prepočte sa nožnice rozdeľujúce EÚ trochu privrú, ale aj tak ostávame šiesti od konca, pričom nás v tomto ukazovateli predbehlo aj Turecko, kde je produktivita práce o dosť nižšia ako na Slovensku.
zdroj: WSI Minimum wage report 2019
Sme na tom horšie ako Slovinsko a Estónsko
Prípadne sa môžeme pozrieť na Slovinsko, ktoré má porovnateľnú produktivitu práce ako Slovensko, no slovinská minimálna mzda je nominálne o 40 % vyššia a po prepočte cez paritu o viac ako 20 %. Veľmi podobne dopadne aj porovnanie s Estónskom, hoci naša produktivita práce je vyššia, ako v Estónsku. Ako je možné, že Slováci majú takú dobrú produktivitu, no zamestnávatelia aj tak argumentujú tým, že na razantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy nie sú ekonomické fundamenty, aj keď tieto fundamenty preukázateľne existujú.
zdroj: koniecnizkymmzdam.sk
Samozrejme, pri dvíhaní minimálnej mzdy je potrebné brať ohľad na možné negatívne dosahy. Ak by sme minimálnu mzdu zvýšili neúmerne, tak by to mohlo mať negatívne dosahy na zamestnanosť, no tu treba povedať, že odbormi požadované zvýšenie vôbec nie je prestrelené a aj stále sa množiace ekonomické výskumy potvrdzujú, že jej primerané zvyšovanie nemá negatívne dosahy.
zdroj: KOZ
Práve naopak, zvyšovanie minimálnej mzdy znižuje nerovnosť, ktorá má negatívny vplyv na rast a produktivitu, a zvyšuje kúpyschopnosť obyvateľstva.
zdroj: WSI Minimum wage report 2019
V roku 2017 bola slovenská minimálna mzda vyjadrená ako podiel na mediáne a na priemernej mzde veľmi nízko: 48 % z mediánu a 38 % z priemeru (Kaitz index).
Vraj likvidačná požiadavka
Odbory svoje požiadavku postavili na odporúčani sociálneho výboru Európskeho parlamentu, ktorý sme sa ako republika zaviazali implementovať. Zamestnávatelia a niektorí ekonomickí analytici pravidelne tvrdia, že uplatnenie tejto požiadavky by bolo pre ekonomiku likvidačné. Vraj to takto nie je nikde na svete. Nemajú pravdu.
Data based on the OECD Taxing Wages models; obtained on April 17, 2019
Ak sa pozrieme na dáta OECD Taxing Wages z roku 2018, tak zistíme, že odporúčanie sociálneho výboru nastaviť čistú minimálku na 60 % čistej priemernej mzdy už dnes spĺňa alebo atakuje viacero krajín (Belgicko, Nový Zéland, Slovinsko, Kanada) a k tejto hranici sa blížia aj iní a žiaden krach tamojších ekonomík nenastal.
Vráťme sa však ku kúpyschopnosti. V anglofónnych krajinách sa pri minimálke operuje aj s pojmom „living wage“, ktorý by mal vystihovať najnižší možný zárobok zaručujúci okrem prežitia aj nejakú minimálnu schopnosť sociálneho a kultúrneho vyžitia a, samozrejme, aj schopnosť sebarozvoja. U nás, nalejme si čistého vína, takéto niečo nezaručuje ani mzda vyššia, ako je súčasná minimálna mzda. V roku 2017, podľa Štatistického úradu, dostávalo menej ako 600 € v hrubom skoro 22 % zamestnancov.
Otázkou teda nie je, či je 635 eur, ktoré navrhujú odborári, veľa alebo málo. Otázkou nie je, či je to premrštená suma, ktorá položí podnikanie na Slovensku na kolená. Skutočnou otázkou ostáva, či zamestnávatelia, prihliadajúc na ich postoj, očakávajú, že vysokú produktivitu budú odvádzať chudobní ľudia žijúci v existenčnom strese a pri dnešných cenách nehnuteľností asi pod mostom.
Možno by mohli zamestnávatelia ísť príkladom a skúsiť z minimálnej mzdy vyžiť, tak ako to už v minulosti skúšali rôzni politici a tiež neuspeli.
Aby sme ale neboli len negatívní:
Chucka Norrisa sa opýtali na jeho najväčšie úspechy, pričom im s úsmevom vymenoval množstvo svojich svetových výkonov, ako schopnosť na jeden nádych potopiť sa do Mariánskej priekopy, 7x za sebou napočítať do nekonečna, vyhladenie dinosaurov a mnohé ďalšie. Keď sa ho však opýtali na jeho neúspechy, veľmi zosmutnel a nakoniec priznal, že zažil v živote len dva neúspechy. Nedokázal vyžiť so Slovenskej minimálnej mzdy a následne sa mu nepodarilo vyžiť ani zo slovenskej priemernej mzdy.
Text vyšiel v skrátenej podobe v denníku Pravda.
Zdroje obrázkov: WSI Minimum Wage report 2019, www.koniecnizkymmzdam.sk, Konfedrácia odborových zväzov, vlastné spracovanie dát OECD Taxing Wages models.
