Do britských parlamentných volieb ostáva posledných pár dní. Labouristi idú do volebného súboja s mimoriadne ambicióznym volebným programom, ktorý chcú vzhľadom na rýchlo postupujúcu klimatickú krízu implementovať v expresnom čase: do piatich rokov.
Umiernená tretia cesta, ktorú razil Tony Blair, je pod vedením Jeremyho Corbyna minulosťou: jeho strana chce zaviesť univerzálny základný príjem, zamestnaneckú samosprávu, opätovné zoštátniť železnice i energetiku a ekonomiku masívne transformovať v súlade s náročnými ekologickými požiadavkami záchrany planéty. Odvážna programová iniciatíva si nachádza pozitívnu odozvu u voličov, ale menej sa jej teší vládnuca trieda. Britské médiá v rukách boháčov rozbehli proti Corbynovi rozsiahlu a klamlivú štvavú kampaň, čím len podčiarkli svoju triednu povahu.
Muníciou ich útoku je údajný antisemitizmus v radoch labouristov. Kým v septembri na túto tému vyšlo v tlači cez 330 článkov, v novembri ich už bolo viac než 1170. Na panickej antikampani napájanej strachom nadnárodnej oligarchie, že by labouristi mohli svoj program uviesť do praxe, nič nemení ani to, že Corbyn proti rasizmu a xenofóbii bojoval celý svoj život a viacnásobne sa obetiam antisemitizmu v strane ospravedlnil. Akosi sa zabúda na to, že medzi labouristami sú aj tisícky židov. Médiá píšu o protižidovskom útlaku v strane a vytvárajú takmer pogromistický obraz, ale svoje domnienky si – ktovie prečo – neoverujú priamo u židovských poslancov, kandidátov či členov strany. Poburujúce antisemitské vyjadrenia z radov vládnych konzervatívcov pritom v predmetných médiách ostávajú bez odozvy. Pranierovaním vykonštruovaného antisemitizmu tieňového premiéra Corbyna sa nešetrí, ale akosi primálo pozornosti sa venuje preukázateľnému sexizmu a rasizmu vládneho lídra Borisa Johnsona.
Ekologická agenda je v programoch britských strán prítomná väčšmi než kedykoľvek predtým. Korporátne médiá sa však naďalej zameriavajú na podružné témy, čo dokonale vyhovuje ich majiteľom. Komentátor Guardianu George Monbiot veľmi správne poznamenal, že ekologicky najnebezpečnejším priemyslom súčasnosti nie sú petrochemické konglomeráty, ale médiá vo vlastníctve miliardárov. Na ich stránkach možno často čítať zdesenie z toho, že labouristi obnovujú triednu vojnu. Žiadne obnovenie, len jej eskalácia. Iba za posledných desať rokov zažila desatina najchudobnejších Britov o 450 percent výraznejší pokles príjmov než najbohatšia desatina populácie. Alebo ešte inak: za desať rokov sa príjmy spodných desiatich percent znížili takmer o pätinu. To v čase, kedy šéfovia najväčších firiem obchodovaných na burze zarábajú v priemere 242-krát viac, než je minimálna mzda britského zamestnanca. A ako upozorňuje Frances Ryan, o triednej vojne pravicové médiá nepísali ani vtedy, keď mali najbiednejší Briti odkázaní na sociálny systém vyžiť zo šiestich libier na deň.
Labouristi koncom novembra zverejnili takmer päťstostranový dokument, ktorý dokazuje tajné rokovania vládnych konzervatívcov s americkou protistranou. Jednalo sa pri nich aj o NHS (Národná zdravotnícka služba), ktorá Britom garantuje dostupnú zdravotnú starostlivosť. Súčasťou obchodnej dohody, o ktorej britská a americká strana rokovali od júla 2017 až do súčasnosti, je liberalizácia viacerých segmentov trhu, čo by viedlo k zníženiu bezpečnosti potravín, oslabeniu pracovnoprávnej ochrany zamestnancov a navýšeniu nákladov na zdravotníctvo. Nie však pre kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale aby extrémne zisky amerických farmaceutických korporácií ešte viac porástli. Vládna konzervatívna strana sa dušuje, že jej nejde o nič iné než o blaho národa, v tajnosti pritom nemá problém zapredať zdravie desiatok miliónov Britov zahraničnému veľkokapitálu.
Michael Jacobs, poradca bývalého britského premiéra a lídra labouristov, Gordona Browna, povedal, že „už nemôže byť tabu hovoriť o kapitalizme, obrovských príjmových a majetkových nerovnostiach, neudržateľnosti ekonomického systému, moci korporácií a mediálnych impérií ovplyvňovať verejnú debatu a tvoriť politiku a o tom, ako to všetko zásadne zmeniť.“ Uvedomuje si to čoraz viac ľudí, ktorí zisťujú, že aktivizmus sám o sebe nestačí. Demonštranti zo španielskeho hnutia Idignados spolupracujú so stranou Podemos a grécki protestujúci sa zapojili do aktivít strany Syriza. Američania z Occupy Wall Street stoja za Elizabeth Warrenovou či Berniem Sandersom a nemalú časť podporovateľov a spolupracovníkov labouristov tvoria iniciátori a účastníci rôznych sociálnych hnutí. Pokrokové sily po celom svete precitajú z opatrnej a príliš pomalej a často neefektívnej reformnej cesty: klimatická urgencia si žiada okamžitú a radikálnu akciu.
Úspech britských labouristov vo voľbách 12. decembra by mohol byť prelomový – mohol by dokonca definovať novú éru politiky podobne, ako sa to podarilo Rooseveltovi a Attleemu pred a po druhej svetovej vojne či (v negatívnom zmysle) Reaganovi a Thatcherovej v osemdesiatych rokoch. V nadchádzajúcich dvadsiatych rokoch sa zasa raz bude hrať o veľa.
Komentár pôvodne vyšiel v denníku Pravda. Fotografia: líder labouristov Jeremy Corbyn. Zdroj: Chatham House/flickr.
