Aké sú mýty o skracovaní pracovného času?
V súčasnosti chystaný rozsiahly experiment so skracovaním pracovného času, ktorý chystajú v Španielsku, spustil znova rôzne reakcie, od pozitívnych cez zavádzajúce až po poplašné. Poplašnými rečami a pozitívnymi reakciami sa v zásade netreba zaoberať. Problémom je šírenie mýtov, zavádzaní a zámerných klamstiev.
O akejkoľvek zmene treba diskutovať a úplne najlepšie odpovede nám dajú výsledky skutočných experimentov.
Kto experimentoval
Častým protiargumentom je tvrdenie, že doterajšie experimenty sa robili vo firmách, kde zamestnanci pracujú kreatívne a ich výkon nie je závislý od odpracovaných hodín. A rovnako sa hovorí, že to bude možné, len ak sa adekvátne znížia mzdy.
Takéto tvrdenie je hrubým zavádzaním. Väčšina experimentov v poslednom období prebehla vo firmách so zamestnancami, ktorí pracujú kreatívne, ale nie je pravda, že všetky. Problémom je, že firmy, ktoré nepracujú v kreatívnejších sektoroch, sú omnoho opatrnejšie, aby takéto experimenty realizovali.
Opravovňa áut aj domov dôchodcov
No uskutočnili sa a boli úspešné. Švédske serviscentrum Toyoty zrealizovalo experiment už pred viac ako desaťročím. Automechanici opravujúci autá odvtedy nerobia osem hodín denne, ale len šesť, bez zníženia miezd.
Firma najala dvojnásobný počet robotníkov, rozdelila ich do dvoch skupín a v týždňovej frekvencii sa striedajú v dvoch zmenách, rannej a popoludňajšej. Serviscentrum je vďaka tomu otvorené denne nie osem, ale dvanásť hodín.
Zvýšila sa produktivita práce, zrýchlili opravy, zvýšila spokojnosť zákazníkov aj zamestnancov, znížila fluktuácia a práceneschopnosť. Firme narástol zisk, aj napriek zvýšeným mzdovým nákladom, o 25 percent. Po vyhodnotení experimentu, serviscentrum tento model dodnes realizuje.
Vo Švédsku prebehol experiment aj v nepretržitej prevádzke. V domove dôchodcov, kde najali nové opatrovateľky, bez znižovania miezd.
Výsledky experimentu boli pozitívne, zvýšila sa spokojnosť zamestnancov aj klientov, ktorým sa tiež zlepšil psychický aj zdravotný stav. Zásadne klesla práceneschopnosť aj choroby z povolania a znížila sa fluktuácia.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom zamestnancov pracujúcich v priemysle a ten funguje aj počas sviatkov.
Miestna samospráva spolu s miestnou univerzitou vyhodnotila tento experiment ako úspešný, no z dôvodu financovania sa ho rozhodla ukončiť. Problémom bol nárast nákladov, ktoré samospráva nemohla nikomu refundovať.
Tento experiment bol však z finančného hľadiska vyhodnotený len na komunálnej úrovni, nikto nezapočítal peniaze ušetrené štátom na sociálnych dávkach (práceneschopnosť, nezamestnanosť atď.) ani na zdravotnej starostlivosti, a rovnako sa nedali finančne vyhodnotiť pozitívne externality – spokojnosť klientov a zamestnancov.
Aj v minulom režime
V priemysle prebehlo mnoho podobných experimentov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa naposledy plošne znižoval pracovný čas v celej Európe, nakoniec aj v ČSSR.
Súdruhovia sa báli znižovať pracovný čas, keďže trvalo nedostatková ekonomika by musela uskutočniť zásadný skok v produktivite práce. Ekonómovia preto navrhli experimenty vo viacerých firmách a tieto dopadli nadmieru pozitívne, takže od roku 1968 sa postupne zrušili, dovtedy normálne, pracovné soboty a bez toho, aby sa znižovali mzdy. Rovnaké zmeny sa uskutočnili v celej západnej Európe.
Aj na Slovensku to ide
Podobne úspešný experiment sa uskutočnil v roku 1996 vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ), kde sa pracovný čas zamestnancov v nepretržitej prevádzke znížil na 33 a pol hodiny týždenne bez toho, aby boli znižované mzdy. Firma v tej dobe najala niekoľko viac ako 1000 nových zamestnancov a aj napriek rastu mzdových nákladov bola z prevádzkového hľadiska dlhodobo zisková a rentabilná. V tej dobe sa zmena uskutočnila bez dohľadu odborníkov z univerzít, ako sa to dnes deje po celom svete, takže je ťažko kvantifikovať spokojnosť zamestnancov. Odborári a samotní zamestnanci však túto zmenu po roku 1996 chvália. Po zmene pracovného času však začali klesať čísla úrazovosti a chorôb z povolania, čo kvantifikovať ide a zároveň tento fakt nemožno označiť za negatívnu zmenu.
Že to ide, potvrdzujú aj ďalšie firmy na Slovensku, ktoré majú zavedený kratší pracovný čas, ako je stanovený zákonom, napríklad ŽSR, Hasiči, alebo celá štátna správa.
Podobne, na skrátený pracovný čas od 28 hodín týždenne po 35 hodín týždenne pracujú zamestnanci priemyselných podnikov napr. v Nemecku a Rakúsku. Ak niekto tvrdí, že experimenty so skráteným pracovným časom sa robia len v kreatívnom priemysle, tak buď nemá dostatok informácií, alebo zámerne zavádza.
Naozaj Slováci veľa sviatkujú?
Odporcovia skracovania pracovného času často argumentujú, že naši zamestnanci majú množstvo platených neprítomností v práci, a tak vlastne už pracujeme kratšie ako päť dní do týždňa.
Samozrejme, ide o zavádzanie. Keď sa pozrieme na štatistiky OECD, ktoré vyhodnocujú skutočne odpracované hodiny, tak priemerný slovenský zamestnanec patrí v Európe medzi špičku v odpracovaných hodinách.
Ak niekto spomína veľa štátnych sviatkov, tak neberie do úvahy, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom zamestnancov pracujúcich v priemysle a priemysel funguje aj počas sviatkov.
Rovnako je zavádzaním uvádzať možnosť návštevy lekára za stopercentný príplatok, keďže zamestnanci v západnej Európe majú túto možnosť v ešte oveľa väčšom rozsahu. A zároveň, spolu s Maďarskom, máme najvyšší limit nadčasovej práce v EÚ.
Článok v skrátenej podobe vyšiel pôvodne v denníku SME.
Obrázok: Pixabay
Grafy: OECD a autor
