Štúdie, ktoré toto riešenie ponúkajú, nie sú prenositeľné. Musíme hľadať aktuálne odpovede.
Migrácia je téma, ktorá vzbudzuje vášne, ale aj nádeje. V poslednom čase sa čoraz častejšie vo verejnej i odbornej debate rozpráva o tom, ako nám demografický problém dokáže vyriešiť lákanie rúk a mozgov, ktoré dokážu udržať našu ekonomiku a sociálny systém v chode.
Táto problematika je natoľko zložitá a komplexná, že aj napriek nádejám neponúka jednoduché riešenia. Navyše ju komplikujú viaceré nepodloženosti a mýty.
Znižujú migranti mzdy?
Odborníci poukazujú na výskumy zo západnej Európy, ktoré zistili, že uplynulých viac ako päťdesiat rokov migranti neznižovali mzdy ani nezhoršovali pracovné podmienky.
So zovšeobecňovaním týchto výskumov aj na naše podmienky sú však dva zásadné problémy. Po prvé, pracovné trhy v západnej Európe boli a dodnes sú zásadným spôsobom zošnurované sektorovými kolektívnymi zmluvami, ktoré chránili tamojší trh práce pred sociálnym dumpingom.
Model postavený na vysávaní mozgov a rúk z iných krajín je chybný. Táto politika pomáha ekonomicky silným krajinám, ale zároveň ešte oslabuje tie menej silné.
Druhým problémom sú presadzujúce sa zmeny na trhoch práce, ktoré spočívajú na zneisťovaní postavenia pracujúcich cez rôzne prekérne pracovné pozície.
Na Slovensku máme veľmi slabé sektorové kolektívne vyjednávanie a ešte aj to je torpédované, napríklad nešťastným zrušením rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
O tom, koľko máme na Slovensku nedobrovoľných živnostníkov, ktorí spĺňajú znaky závislej práce a predsa nie sú zamestnancami – v rozpore so zákonmi – asi ani netreba rozprávať.
A spomeňme si, ako len nedávno na Slovensko vozili pofidérne agentúry zamestnancov, ktorým vyplácali mzdy pod úrovňou slovenskej minimálnej mzdy.
Nesplnené domáce úlohy
Ak sa pozrieme na náš pracovný trh, zistíme, že aj napriek možnostiam tu doma, siahame po migrantoch.
Pracovné pozície na Slovensku patria k najviac prekvalifikovaným v EÚ. Podiel zamestnancov s nízkym vzdelaním na trhu práce je jeden z najnižších (menej ako 5 percent), v Nemecku nízkokvalifikovaná pracovná sila tvorí viac ako 10 percent zamestnancov a priemer EÚ je viac ako 15 percent.
Celoživotné vzdelávanie na Slovensku absolvuje menej ako 5 percent obyvateľov, v Nemecku skoro 10 percent, priemer EÚ je viac ako 10 percent, vo Švajčiarsku a Škandinávii je to viac ako štvrtina obyvateľov. O firemných investíciách do výskumu a vývoja škoda hovoriť…
Podobným problémom, ktorý nám našu demografiu a situáciu na pracovnom trhu neuľahčuje, je odlev mozgov a rúk. Na to, aby sme na Slovensku udržali mladých ľudí, robíme veľmi málo a na to, aby sme ich prilákali späť, ešte menej.
Zlé modely
Keď pred desiatimi rokmi niekto hovoril, že náš ekonomický model je založený na politike nízkych miezd a že lákanie priamych zahraničných investícií nás nezachráni, tak bol nálepkovaný ako komunista.
Dnes už aj Americká obchodná komora na Slovensku a ekonomickí analytici NBS a ETUI tvrdia to isté. Buď tieto inštitúcie ovládli obávaní komunisti, alebo na tom bude čosi pravdy.
Rovnako je potrebné sa pýtať, či ekonomický model postavený na neustálom raste HDP a sociálny systém postavený na neustálom populačnom raste sú tie najvhodnejšie.
Nedávny neformálny summit EÚ v Porte venovaný sociálnemu pilieru EÚ sa zaoberal otázkou, či náš blahobyt nemeriame nesprávne. Účastníci došli k záveru, že HDP je nesprávny ukazovateľ. A nesprávny je preto, že nemeria rast životnej úrovne, ale rast ekonomiky. Čo, bohužiaľ, nie sú spojené nádoby.
Rovnako chybný je aj model postavený na vysávaní mozgov a rúk z iných krajín. Táto politika pomáha ekonomicky silným krajinám, ale zároveň ešte viac oslabuje tie menej silné. Príkladom je vyľudnená Ukrajina alebo aj východ Slovenska. V globalizovanej ekonomike to vyvoláva obrovské pnutia, ktoré sa môžu pretransformovať do sociálnych nepokojov.
Preto sa musíme ako civilizácia odpútať od minulých zlyhávajúcich modelov a hľadať nové riešenia.
Text vyšiel pôvodne v denníku SME.
Obrázok: Capri23auto / Pixabay
