Neoliberálne zavádzanie o „zadarmo nie je zadarmo“

od Ján Košč

Ad: Sociálny balíček na úrovni štvrtej Ficovej/cenovej.

Zsolt Gál (Maďarské fórum), politik, politológ a ekonóm, ktorý sa ako pedagóg pred svojimi študentmi hrdo hlási za neoliberála, sa na základe návrhu z dielne strany Sme rodina týkajúceho sa cestovania zadarmo pustil na scestie, ktoré by nemal absolvovať žiaden skutočný akademik.

Zsolt Gál/DenníkN: Sociálny balíček na úrovni štvrtej Ficovej/cenovej

Kritizovať akýkoľvek návrh na zmenu verejných politík konkrétnymi argumentmi je úplne v poriadku, no mal by tak robiť na základe argumentov, faktov, čísel a po vzatí do úvahy rôznych názorov a pohľadov na danú problematiku.

Sociálna politika = Fico a nikdy inak

Už v titulku sa dopustil manipulácie, keď použil argumentačný fail zvaný slamený strašiak a spojil konkrétne navrhované opatrenia s Ficom, akoby sa dalo povedať, že všetky sociálne opatrenia Ficových vlád boli zlé a škodlivé. Pri všetkom dešpekte k politikám presadzovaným stranou Smer, nikto súdny nemôže povedať, že všetky opatrenia boli zlé. Mnohé z opatrení, ktoré prijali predchádzajúce vlády, boli prijaté na základe odporúčaní Inštitútu finančnej politiky – vrátane cestovného zadarmo pre deti a seniorov.

Pán Gál sa stavia k službám, ktoré poskytuje štát „zdarma“ ako k niečomu, čo je škodlivé a zničujúce pre ekonomiku, pričom ignoruje množstvo faktov a prínosov týchto služieb. Možno by bolo potrebné opýtať sa ho, či je napríklad rovnakým problémom aj rýchla zdravotná pomoc zdarma alebo výjazdy hasičov zdarma rovnakou cestou k socializmu a bankrotu, ako vo svojom komentári naznačuje.

Vybrané „argumenty“

Vo svojej vojne proti navrhovanej doprave „zdarma“ používa aj ďalší argumentačný fail, keď argumentuje názormi analytikov INESS, Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a Ivana Mikloša. V tomto prípade „cituje“ len predstaviteľov neoliberalizmu a ani sa nepokúša, ako by dobrý akademik mal, nájsť aj iné názory a argumenty.

Ani jeho ďalšie argumenty, kde porovnáva zľavy v doprave v európskych krajinách, nepatria medzi skutočne akademické. Absolútnou ignoranciou obišiel príklad Luxemburska, kde zaviedli cestovanie zdarma vo všetkých formách dopravy a pre všetkých občanov, rovnako sa ani len nepokúsil spomenúť Estónsko, kde už zopár rokov funguje regionálna autobusová doprava pre všetkých občanov úplne zadarmo.

Individualizmus vs. kolektivizmus? 

Tento text nemá za cieľ hodnotiť návrh strany Sme rodina, pretože ho autor nepozná, no rovnako ho zjavne nepozná ani pán Gál, ktorý nekritizuje na základe faktov, ale na základe ideologického postoja. Ak by sme sa pozreli na prípadné pozitíva verejnej dopravy zadarmo, tak by sme prišli na to, že okrem zvýšených nákladov, ktoré nie vždy musíme považovať za negatívum, prináša aj šetrenie nákladov. Ak sa významná časť obyvateľov presunie z individuálnej dopravy do prostriedkov verejnej dopravy, štát aj samosprávy ušetria obrovské množstvo prostriedkov, ktoré je potrebné investovať do výstavby infraštruktúry pre individuálnu dopravu (parkoviská a ďalšie pruhy diaľnic). Nezanedbateľným pozitívom by, samozrejme, bol aj významný pokles produkcie CO₂, NOx a prašnosti. Tieto pozitívne efekty sa možno horšie počítajú, ale na druhej strane by mali pozitívny vplyv na klimatickú zmenu a aj životné prostredie v mestských aglomeráciách.

Viac o benefitoch cestovania zdarma čítajte: EKONOMIKA A SPOLOČNOSŤ #2: VEREJNÁ DOPRAVA – ZADARMO NIE JE ZADARMO!

Otázka preto neznie, či doprava zdarma áno alebo nie, otázka znie, akým spôsobom presunieme obyvateľov Slovenska z individuálnej dopravy do verejnej? V prvom rade však treba konečne poslať aj na Slovensku na smetisko dejín neoliberalizmus, ktorý, ako ukázali pred časom vedci z Rooseveltovho inštitútu a pred pár týždňami aj vedci z London School of Economics, dávno stroskotal. Žiaľ, niektorí analytici ekonomických think-tankov, politici a akademici si to dodnes nevšimli.

Text pôvodne vyšiel v Denníku N.
Obrázok: Josh Hild from Pexels.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články