Nesprávne závery novinárov

od Ján Košč

Insitné snahy o premaľovanie čierneho obrazu na ružovo by boli možno aj úsmevné, ak by slovenskí novinári tak ochotne nesadali na lep sladkých rečí zástupcov korporácií.

V týchto dňoch ohlásili firmy zo sektoru zdieľaných služieb prepúšťanie. Samozrejme, že pre ľudí, ktorí prichádzajú o prácu, je to nešťastná záležitosť, ktorá v súčasnej situácii na trhu práce nebude tak jednoducho riešiteľná ako pred rokom-dvoma.

Zlý, zlý, zlý Zákonník práce a príplatky

V súvislosti s plánovaným prepúšťaním sa v médiách objavovali rôzne nepodložené tvrdenia z úst zástupcov týchto firiem a novinárov. „Firmy zo sektora zdieľaných služieb už niekoľko rokov žiadajú pružnejší Zákonník práce a to, aby štát obmedzil zásahy do odmeňovania ich zamestnancov cez rôzne povinné zložky mzdy.“ Na základe týchto ich žiadostí a tvrdení o zlom podnikateľskom prostredí následne novinári publikujú za uši pritiahnuté tvrdenia:

„Populistické kroky politikov, týkajúce sa napríklad minimálnych miezd, príplatkov, iných finančných alebo administratívnych povinností alebo posilnenia istôt v Zákonníku práce, sa môžu páčiť časti voličskej základne, odozvu však vyvolávajú aj v rozhodovaní investorov.“

Znižovanie nákladov

Hoci sa takéto tvrdenia môžu na prvý pohľad zdať ako správne, tak správne nie sú. Naopak, sú to mýty, ktoré majú zahmlievať skutočné dôvody odchodov takýchto zamestnávateľov zo Slovenska.

Johnson Controls presúva 300 zrušených pracovných miest zo Slovenska do Indie. Na jednej strane je to logický krok firmy, ktorá chce znižovať svoje náklady a zvyšovať zisk. Na druhej strane neodchádza zo Slovenska pre zlé podnikateľské prostredie, ale preto, že chce ušetriť. Alebo si niekto myslí, že firma podnikajúca v sektore zdieľaných služieb je nejakým spôsobom ohrozená dvíhaním minimálnej mzdy alebo príplatkov?

Lenže povedať to takto rovno, to by nebolo dobré PR firmy a manažérov, jednoduchšie je hodiť čierneho Petra na druhú stranu. Táto stratégia sa opakuje už desaťročia. Veď si len spomeňme, ako americké automobilky presúvali výrobu z Detroitu do Strednej a Južnej Ameriky a v duchu tejto stratégie nehovorili o tom, ako chcú na tom ešte viac zarobiť, ale tvrdili (a dodnes tvrdia), že ich z USA vyhnali prisilné odbory (sic!).

Dobehnime Indiu a Bangladéš!

Tieto insitné snahy o premaľovanie čierneho obrazu naružovo by boli možno aj úsmevné, ak by slovenskí novinári tak ochotne nesadali na lep sladkých rečí zástupcov korporácií. Prečo si slovenskí ekonomickí novinári nepoložia zásadnú otázku? Chceme dobehnúť vyspelú západnú Európu, alebo má byť našou snahou „dobehnúť“ Indiu, Bangladéš či rovníkovú Afriku?

Prečo si slovenskí ekonomickí novinári nedokážu dohľadať dáta o tom, ako je prerozdeľovaná pridaná hodnota na Slovensku? Prečo si slovenskí ekonomickí novinári nedokážu dohľadať dáta o tom, aký je podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch firiem na Slovensku? Prečo sa nepozrú na ďalšie dáta? Také, ktoré hovoria, že v porovnaní so západnou Európu sme na tom fakt tristne?

Je to lenivosť, populizmus, ideologicky zahmlený pohľad alebo zámer?

Článok pôvodne vyšiel v Denníku N.

Fotografia:  Museums Victoria on Unsplash

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články