Neznalosť, alebo zámerné zavádzanie?

od Ján Košč

V posledných týždňoch sa nám v politickej debate rozšíril nešvár porovnávania ekonomickej pomoci počas súčasnej pandemickej krízy a predchádzajúcej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá vypukla po roku 2007. Viacero politikov doterajšej koalície, ako napríklad bývalý minister Krajniak a najnovšie aj trojjediný minister Heger tvrdia, že v súčasnosti pomáhajú omnoho viac, ako pomáhali vlády Róberta Fica v rokoch 2008-2009 a po predčasných voľbách v roku 2012.

Tvrdenie je samozrejme pravdivé len z malej časti. Pravda je naozaj tá, že vtedajšia vláda na ekonomickú pomoc poskytla len zlomok sumy, ktorú nalieva do ekonomiky súčasná vláda. Prečo je však takéto porovnávanie nekorektné a v podstate sa dá označiť za zámerne klamstvo? Vo východiskách, situácií, okolnostiach a aj v spôsoboch riešenia oboch kríz existujú zásadné rozdiely, ktoré producenti týchto tvrdení ignorujú.

Politika škrtov

Počas hospodárskej krízy, ktorá nasledovala po finančnej kríze sa v celom svete, vrátane Európskej Únie, presadzovala politika škrtov. Znižovali sa verejné výdavky, pomoc podnikom bola prísne „zošnurovaná“ pravidlami „de minimis“. Týmto pojmom sa označuje hranica, do ktorej sa štátna pomoc nepovažovala za štátnu pomoc. Akákoľvek suma nad túto hranicu nebola dovolená.

V roku 2020 po začiatku pandémie EÚ umožnila požiadať o výnimky z tejto pomoci, čo štáty v priereze celej EÚ, vrátane Slovenska využili a využívajú dodnes. Rovnako EÚ začiatkom roku 2020 rozhodla, že nevyužité eurofondy môžu byť využité na boj s pandémiou, niečo také vlády počas finančnej a hospodárskej krízy nemohli urobiť, prípadne len v obmedzenej miere.

Politiku škrtov, ako riešenie minulej krízy, presadzovali všetky medzinárodné Inštitúcie, od EÚ, cez OECD, Svetovú banku, až po Medzinárodný menový fond. Až po skončení krízy priznali vedci z MMF, že tento postup bol zlý a škodlivý. Dnes medzinárodné inštitúcie odporúčajú opačný postup, ktorý sa dá zhrnúť citátom šéfky MMF: „Míňajte, míňajte, inak môžete ľutovať“.

Rozpočtová zodpovednosť

Počas predchádzajúcej krízy, sa prísne dodržiavali, minimálne na Slovensku, pravidlá rozpočtovej zodpovednosti EÚ – okrem iného maximálny možný deficit verejných financií. Vtedajšie vlády si mnohokrát vypočuli ostrú kritiku, že nekonsolidujú dostatočne a že Slovensko nemá vyrovnaný rozpočet. V roku 2011, počas Radičovej vlády, bol prijatý ústavný zákon o dlhovej brzde, za ktorý hlasovala aj vtedajšia opozícia, inak by neprešiel. Tento zákon bol následne dodržiavaný.

Aj tu je vidno zásadný rozdiel medzi vtedajšou a dnešnou situáciou. Vtedy sa tento zákon dodržiaval a celkové zadlženie vyjadrené ako podiel na HDP sa následne postupne znižovalo. Vláda Igora Matoviča v roku 2020 vydala množstvo dlhopisov za niekoľko miliárd, čím zásadne zvýšili našu zadlženosť a na základe tohto a aj vyššie uvedených faktov, mohla súčasná vláda naliať do ekonomiky miliardy eur.

Deficity – vtedy a dnes

V roku 2011 počas Radičovej vlády, kedy boli súčasťou vládnej koalície aj súčasný premiér Matovič a jeho vtedy ešte stranícky šéf Sulík, bol deficit vo výške 4,3 percenta. Vo volebnom roku 2012 to bolo 4,4 percenta a v následných rokoch klesal pod úniou stanovené 3 percentá. Ak teda málo pomáhala vláda Róberta Fica v roku 2012, ako pomáhala vláda Radičovej v roku 2011, ktorej poslancom bol kolega Eduarda Hegera Igor Matovič a Milan Krajniak bol tiež nominantom tej istej vlády? Minuloročný deficit, sa odhaduje vo výške 7-10 percent, čo je približne dvojnásobkom deficitov z rokov 2011 a 2012. Keď si to premietneme do nominálnych čísel, tak ide o viac ako dvojnásobne vysoké deficity. Prognózy na roky 2021-2023 hovoria o postupnom znižovaní deficitov zo 7,4 percenta v roku 2021, na 5,7 percenta v roku 2023.

Sulík s Matovičom

Pikantné na tomto stave je, že volebná kampaň v roku 2010 bola plná sľubov o znižovaní zadlženia a rozpočtovej zodpovednosti. Po voľbách Sulík s Matovičom aj na základe svojich vtedajších ekonomických sľubov „povalili“ Radičovej vládu. Veď nezodpovední Gréci sa predsa nemajú čo zachraňovať a už vôbec nie ďalším zadlžovaním. Dnes sa obaja bez akýchkoľvek problémov zapojili do záchrany Slovenska prostredníctvom zadlžovania, hoci ich mantra bola vždy šetrenie a znižovanie výdavkov.

Aj počas kampane na prelome rokov 2019 a 2020 odznelo zo strán politikov vládnej koalície množstvo sľubov ohľadom znižovania zadlženia a rozpočtovej zodpovednosti. Tie zásadným spôsobom pomlela pandémia. Vláda, ktorá nastúpila po voľbách, chtiac, či nechtiac, na svoje sľuby v tejto oblasti musela zabudnúť a nabehnúť na celkom inú stratégiu. Tento prístup je úplne v súlade s vyššie spomínanými aktuálnymi odporúčaniami medzinárodných inštitúcií, pretože škrty výdavkov a šetrenie by krízu ešte viac prehlbovali.

Pomoc je potrebná

Nikto súdny a príčetný nespochybňuje, že štátna pomoc počas pandémie, zvlášť – ak štát zatvára prevádzky – bola a je potrebná. A pravdepodobne ešte nejakú dobu potrebná bude. Zatváranie prevádzok z rozhodnutia štátu je tiež jedným zo zásadných rozdielov medzi predchádzajúcou a dnešnou krízou.

Na základe dnešného stavu však porovnávať štátnu pomoc v minulej kríze je zavádzanie, ktorého by sa súčasná vládna garnitúra nemala dopúšťať. A že takýto prístup nie je náhodný úlet, ale pripravená argumentačná stratégia, potvrdzujú viaceré vyjadrenia Hegera, Krajniaka a ich kolegov v rôznych diskusných reláciách a na sociálnych sieťach.

Podobne sme si nedávno vypočuli Krajniakové šermovanie s číslami nezamestnanosti v Rakúsku a na Slovensku, kedy porovnával rôzne štatistiky s odlišnou metodikou, pričom pri porovnaní tých s rovnakou, boli výsledky presne opačné. Veronika Remišová napríklad tvrdí, že prvýkrát sa Slovensku podarilo vyčerpať všetky zdroje z Eurofondov bez potreby robenia korekcií. To je síce pravda, no tento stav nastal aj preto, že pravidlá čerpania zo strany EÚ sa zásadným spôsobom uvoľnili a zjednodušili.

Politici by si mali dávať pozor na takéto manipulačné techniky, kedy porovnávajú neporovnateľné a vyvodzujú z toho závery, ktoré sú zásadne nesprávne.

V skrátenej podobe vyšiel článok v denníku SME.

Autor ilustrácie: Melkor.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články