Nová súdna mapa? – Čo znamená zmena súdnej mapy

od Filip Ľupták

Ministerstvo spravodlivosti predstavilo 13. septembra 2021 aktualizáciu reformy. Sľubuje si od nej najmä rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodnutia a lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

Oproti pôvodnej súdnej mape ide o značne okresanú súdnu mapu. Ciele podľa ministerstva spravodlivosti však zostávajú rovnaké – rýchlejšie a kvalitnejšie súdne rozhodnutia a aby zároveň mali sudcovia a zamestnanci súdov priestor na kvalitnejšiu prácu.

Nový návrh je iný oproti pôvodnému, tvrdí ministerstvo

Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré ministerstvo viedlo so zainteresovanými aktérmi, ministerstvo spravodlivosti vyhodnotilo, že bude dobré rozdeliť schvaľovanie a realizáciu reformy súdnej mapy do samostatných blokov. Umožní to realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, respektíve vo väčšej miere nezávisle od seba. Ministerstvo sa preto rozhodlo spracovať štyri samostatné návrhy zákonov zamerané na zriadenie Mestského súdu v Bratislave, zriadenie Mestského súdu v Košiciach, nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov, ktorých počet sa znižuje z 54 na 30 a nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov, ktorých počet sa znižuje z 8 na 4.

Nová súdna mapa – rovnaké zámery

Ministerstvo si od novej súdnej mapy sľubuje rovnaké zámery ako v prípade návrhu, ktorý bol predstavený v roku 2020, a teda:

  1. Špecializácia sudcov – špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo predpokladá kvalitnejšie rozhodnutie. Po zmene súdnej mapy budeme mať na Slovensku päť špecializovaných skupín sudcov – civilných, obchodných, trestných, rodinných a správnych.
  2. Rýchlejšie konania – súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhý čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.
  3. Primeraná dostupnosť – ide o napĺňanie práva na súdnu ochranu. Právo na súd v každom meste neexistuje. Právo na spravodlivé rozhodnutie v primeranej lehote, naopak, existuje. A toto právo vedia napĺňať len efektívne fungujúce súdy.
  4. Transparentnosť – dnes pôsobí na súdoch veľa sudcov s rôznymi agendami, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať lepší prehľad občania, ale aj riadiace orgány súdnictva. Občan si vďaka elektronizácii súdneho konania bude môcť veľmi jednoducho zistiť aktuálny stav konania. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

Aké sú teda konkrétne rozdiely v riešení predmetnej súdnej mapy

Oproti verzii z roku 2020 ministerstvo prijalo tieto najzásadnejšie zmeny:

  1. rozdelenie reformy súdnej mapy na štyri bloky, ktoré môžu byť predmetom legislatívneho procesu nezávisle od seba;
  2. v prípade krajských súdov bude cieľový stav 4 krajské súdy (Trnava, Banská Bystrica, Žilina, Prešov) namiesto pôvodných 3 krajských súdov so zachovaním špecializovaných pracovísk v sídlach zrušovaných súdov (Bratislava, Nitra, Trenčín, Košice);
  3. v prípade okresných súdov zostáva zachovaný cieľový počet 30 okresných súdov; došlo k úprave obvodov vybraných okresných súdov (obvody Zlaté Moravce, Piešťany, Banská Štiavnica), pričom namiesto Okresného súdu Bardejov sa ruší Okresný súd Vranov nad Topľou;
  4. v prípade okresných súdov sa v určených prípadoch zachovávajú pracoviská okresných súdov mimo ich sídla (Brezno, Malacky, Ružomberok, Považská Bystrica);
  5. mestské súdy vzniknú 1. 3. 2022, činnosť začnú vykonávať 1. 1. 2023;
  6. nové sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov začnú platiť od 1. 1. 2023.

Aj zamestnávatelia, združenia obcí a odborári pripomienkovali novelu

Zamestnávatelia z Klubu 500 argumentujú najmä tým, že rušenie súdov je podľa ich názoru porušením Ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces a prístup k súdu a zníži sa dostupnosť pre fyzické osoby. Ministerstvo protiargumentuje tým, že garancia práva na spravodlivý proces neznamená fyzickú blízkosť budovy súdov.

Združenie miest a obcí Biela Orava napríklad argumentuje tým, že umiestnenie súdu do Dolného Kubína bude mať negatívny dopad na občanov. Zároveň tvrdí, že severná časť Oravy je populačne silnejšia a preto si myslia, že by súd mal ostať v Námestove. Ministerstvo tvrdí, že aj keď je obvod Okresného súdu v Námestove ľudnatejší ako obvod Okresného súdu v Dolnom Kubíne, Námestovo má podľa prepočtov ministerstva nižšiu súdivosť v prepočte na tisíc ľudí v počte pridelených prípadov. Aj keď samotné ministerstvo priznáva, že podľa rozmiestnenia hustoty obyvateľstva vychádza situácia naozaj lepšie v prospech Námestova, tak pre Dolný Kubín sa rozhodli preto, že je to väčšie mesto (pri prepočte na súčet bývajúcich a do zamestnania dochádzajúcich obyvateľov) ako mesto Tvrdošín a Námestovo dokopy.

Odborári, ako aj iniciatíva Za otvorenú justíciu, v rámci pripomienok argumentujú, že pre časť zamestnancov súdov môže byť cestovanie súvisiace so zmenou sídla finančne neudržateľné. Ministerstvo odpovedá, že zachovanie zanikajúcich okresných/krajských súdov ako pracovísk sídelných súdov na prechodné obdobie nezakladá dôvod na obavy z cestovania. Zároveň pripravuje tiež opatrenia na finančnú motiváciu zamestnancov súdov, napríklad prehradenie nákladov na dochádzku na miesto výkonu práce. Čo však bude po prechodnom období so samotnými zamestnancami súdov, ministerstvo zatiaľ nešpecifikovalo.

Foto: Návrh novej súdnej mapy – všeobecné súdy. Zdroj: Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články