Odbornosť a ideológia v denníku SME

od Tomáš Profant

„Predstavte si, že by všetky správy, reportáže aj publicistika boli dostupné iba v akejsi anonymnej forme, bez uvedenia autora či zdroja. V jednom balíku by ste každý deň dostali pomiešané informácie z popredných vedeckých žurnálov, šarlatánskych stránok, svetových denníkov aj bezvýznamných blogov. Našťastie existujú filtre, ktoré svet informácií sprehľadňujú. Každá redakcia, každá mediálna značka, každá tlačová agentúra funguje aj ako taký filter. V ideálnom prípade vytriedia nezmysly, klamstvá a iracionálny balast skôr, ako zamoria mediálny priestor.“

Tieto slová napísal vo svojom nedávnom komentári Matúš Ritomský. Zrejme za tradičné médium fungujúce ako spomínaný filter považuje aj denník, pre ktorý píše. Jeho úlohou je triediť informácie a tie seriózne, nech už to znamená čokoľvek, prinášať svojim čitateľkám.

Robí toto aj denník SME, alebo svojou činnosťou patrí skôr medzi „alternatívne médiá“, ako ich Ritomský nazýva v inom komentári, ktoré publikujú čokoľvek, ak to vyhovuje ich ideológii? Sám komentátor si myslí, že „tzv. mainstreamové médiá neraz [obetovali] objektivitu určitému svetonázoru“. S tým skutočne možno len súhlasiť. Čo je teda v nesúlade medzi tým, čo píše Matúš Ritomský a čo zverejňuje denník SME?

Tieto noviny pravidelne publikujú vyjadrenia predstaviteľov kritizovaného českého think-tanku Evropské hodnoty. Ten je antitézou predstavy o výskume, ktorý by bol „systematický, kritický, poctivý pri používaní dát a transparentný.“ Naopak, ich expertné štúdie sa vyznačujú „interpretáciou striktne na základe neokonzervatívnej ideológie“ a často „nespĺňajú základné etické štandardy.“ Dáta z renomovaných organizácií napríklad „podrobujú ideologickej a účelovej interpretácii.“

Autori z popredných českých vedeckých inštitúcií – Karlovej univerzity, Metropolitnej univerzity, Ústavu medzinárodných vzťahov a Asociácie pre medzinárodné otázky, – ktorí sú pod uvedenou kritikou podpísaní pritom správne poukazujú na nemožnosť úplného odpútania sa od hodnôt, avšak nárok na odbornosť vo verejnej debate podľa nich „musí byť podporený serióznym výskumom alebo praktickými skúsenosťami“.

Právnička českej Organizácie na pomoc utečencom, Eva Holá, podobným spôsobom kritizuje jeden z návrhov Evropských hodnot kvôli „chýbajúcej odbornej analýze dát a znalosti relevantných pojmov a legislatívy“. Obsahovo bol tento think-tank kritizovaný nielen za vyjadrenia v oblasti migrácie ale aj v oblasti ruskej zahraničnej politiky, bezpečnosti, extrémizmu a terorizmu.

Denník SME pritom dal priestor napríklad riaditeľovi Európskych hodnôt, Radkovi Hokovskému, v otázke migrácie a kvót (13.10.2016) alebo pri pokrývaní bratislavského samitu v otázke bezpečnosti (15.9.2016). Zástupca riaditeľa, Jakub Janda, sa zas vyjadril k vzťahu Ruska a Ukrajiny (9.11.2016).

Zdá sa teda, že denník SME nefunguje ako filter, ktorý „v ideálnom prípade vytriedi nezmysly, klamstvá a iracionálny balast skôr, ako zamoria mediálny priestor,“ ako by v to zrejme dúfal Matúš Ritomský. Naopak, autorov nezmyslov a klamstiev a bohužiaľ aj návrhov, ktoré idú „proti najzákladnejším demokratickým princípom“ nám prináša z Česka.

Moja pozícia však nie je totožná s pozíciou pána Ritomského. Nemyslím si, že ideológovia, akými sú predstavitelia Evropských hodnot, by nemali dostať v médiách žiaden priestor, i keď nerozumiem celkom, prečo by takíto ľudia mali byť pozývaní z cudziny a vystupovať tak dokonca s aureolou zahraničných expertov.

Diskusia je dôležitá a treba ju viesť aj s odborne menej podkutými autormi a autorkami. Ťažko však nájsť lepší priestor pre kritiku, než rozhovor. V minulotýždňovom rozhovore s Jakubom Jandom v SME, ale na žiadne kritické otázky vychádzajúce z citovanej českej diskusie nedošlo. Práve tu zlyhal známy mienkotvorný denník, keď opäť raz obetoval „objektivitu určitému svetonázoru.“

Ako správne píše Matúš Ritomský, „manipulácie a dezinformácie sa nevyhnú ani tradičným médiám.“ Trestom podľa neho je strata dôvery čitateľov. Isto by si mnohí kritici priali, aby čitatelia denníka SME boli napriek rokom ideologickej jednostrannosti schopní rozoznať nedostatok odbornosti a kritickej diskusie, a odmenili tento denník tak, ako to očakáva jeden z jeho popredných komentátorov. Obávam sa však, že vzťah čitateliek a médií nefunguje na takýchto trhových princípoch. To by po vojne v Iraku musel padnúť celý jeden pilier demokracie. Posunom by ale bol kritický prístup ku zdrojom, ktoré produkujú ideológiu zdieľanú s redakciou.

Pozmenená verzia vyšla pôvodne v denníku SME.

Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autorka: marie II

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články