Približne mesiac pred voľbami som napísal Zuzane Čaputovej list, v ktorom sa jej pýtam, aký má postoj k právam Palestínčanov a k ich porušovaniu Izraelom. Text listu uverejňujem nižšie. Rovnako ako odpoveď pani Čaputovej. Na záver prikladám moju reakciu na jej odpoveď, ktorú som jej poslal pred niekoľkými dňami.
Vážená pani Čaputová,
nepoznáte ma, ale ja Vás áno. Viem o Vás od čias zápasu proti pezinskej skládke, v ktorom som Vám, Pezinčanom a Pezinčankám a všetkým aktivistkám a aktivistom držal palce. Vašu dlhoročnú prácu v prospech spravodlivosti na Slovensku si hlboko vážim. Ste jednou z mála spomedzi kandidujúcich, ktorým uvažujem dať v prezidentských voľbách svoj hlas. Komu ho dám, a či sa zúčastním volieb, však ešte nie som rozhodnutý. Rád by som Vám napísal, čo ma odrádza.
Zásadným faktorom v mojom uvažovaní je postoj k Palestíne. Možno sa Vám to zdá zvláštne či malicherné, ale, aby ste rozumeli, môj otec je Palestínčan. Jeho rodičia, palestínski kresťania, počas zakladania Izraela museli ujsť z domova a s novorodeniatkom (mojou tetou) opustiť mesto, v ktorom bývali, a uchýliť sa do bezpečia k rodine v Nazarete. Časť mojej širšej rodiny ušla za hranice novovzniknutého Štátu Izrael, ktorý im návrat do vlasti navždy zakázal. Starí rodičia prišli o domov a krajčírsku dielňu, ktorá ich živila, a museli začať od nuly.
Od roku 1948, keď ešte pred vyhlásením nezávislosti Izraela začali masakre civilných obyvateľov palestínskych dedín, následkom ktorých bolo vyhnaných vyše 700 000 ľudí (v tom čase polovica arabských obyvateľov Palestíny), sú Palestínčanky a Palestínčania kontinuálne postihovaní jednou tragédiou za druhou. Dnes približne 5 miliónov civilistov žije pod vojenskou okupáciou Izraela a režimom apartheidu, ktorý ich fyzicky oddeľuje od privilegovanej časti populácie a oberá ich o najzákladnejšie práva (napríklad právo volebné), podrobuje ich drakonickému vojenskému súdnemu systému a kolonizuje ich územie nezriedka násilnými fanatickými osadníkmi. Okupační vojaci do Palestínčanov a Palestínčaniek strieľajú (často bezdôvodne a väčšinou beztrestne), búrajú im domy, ničia im poľnohospodársku pôdu, vodné zdroje či celé dediny. Dva milióny ľudí v Gaze je držaných pod blokádou pripomínajúcou stredovek. Šesť miliónov palestínskych utečencov a utečeniek, väčšina z nich v okolitých krajinách, sa dodnes nemôže vrátiť do svojich domovov v Izraeli.
Časť mojej rodiny žije a pracuje v okupovanom východnom Jeruzaleme, kde sa každý deň pozerajú na rasistický betónový múr a prechádzajú cez vojenské zátarasy okupačnej armády. A hoci sa nezapájajú do žiadnych demonštrácií, pred rizikom, že sa stanú náhodnými obeťami streľby vojakov, ich nemôžu ochrániť ani ich diplomy zo západných univerzít. Možno začínate chápať, prečo je táto téma pre mňa dôležitá.
Spojitosť s postom prezidenta/prezidentky SR možno priblíži uvedomenie, že celá tragédia Palestínčanov vznikla s výdatnou podporou európskych štátov. Bola to Veľká Británia, ktorá v roku 1917 sľúbila Palestínu európskym Židom a Židovkám, a od roku 1918, keď získala nad Palestínou mandát, pomáhala zakladateľom a zakladateľkám Izraela v realizácii ich plánu. Bolo to Československo, ktoré v kritickom roku 1948 poslalo izraelskej armáde rozhodujúcu dodávku zbraní. A je to EÚ a takmer všetky jej členské štáty, ktoré s Izraelom rozvíjajú bohatú obchodnú či vojenskú spoluprácu, napriek tomu, že svojím rasistickým režimom nad Palestínčanmi porušuje najzákladnejšie princípy demokracie, medzinárodného práva a ľudských práv.
Ako členský štát EÚ sa podieľame na utrpení miliónov ľudí, namiesto toho, aby sme prispeli k jeho ukončeniu. Téma Palestíny nie je ďaleká ani cudzia – ba ani zložitá, ako niektorí radi hovoria. Je to naša téma. Palestína je rovnako ďaleko ako Portugalsko a bližšie ako Hurgada, obľúbená dovolenková destinácia mnohých občanov Slovenska. Zaujať postoj v tejto téme je jednoduchá voľba medzi rešpektom k princípom ľudských práv, humanizmu, demokracie a rovnosti všetkých ľudí na jednej strane a hrubým pošliapávaním týchto princípov násilnou vojenskou okupáciou, režimom apartheidu a kolonizačnou politikou na strane druhej.
Je preto mojím hlbokým presvedčením, že Slovenská republika ako člen EÚ musí mať prezidentku alebo prezidenta, ktorý ľudské práva nepodporuje len deklaratívne vo všeobecnosti, prípadne iba selektívne v témach, v ktorých to jeho elektorát ocení, ale dokáže sa ich jasne zastať aj v otázke Palestíny, kde to nemusí byť populárne. Žiaľ, drvivá väčšina slovenských politikov a političiek sa za ochranu Palestínčanov a Palestínčaniek pred každodenným izraelským násilím nikdy nepostaví, mnohí a mnohé dokonca izraelský útlak obhajujú. Je veľmi deprimujúce byť občanom, ktorého prakticky celá politická reprezentácia hodila cez palubu. Chcem veriť, že vy ste iná. Že tak, ako by ste neodmietli zastupovať práva Palestínčanov a Palestínčaniek žijúcich pod hlavňami izraelských zbraní ako právnička v treťom sektore, neodmietnete sa aspoň vysloviť za rešpektovanie ich ľudských práv ako kandidátka na prezidentku, prípadne ako prezidentka SR.
V diskusii pod niektorou z Vašich platených reklám na facebooku som sa opýtal na Váš postoj k Palestíne. Dôvod, prečo píšem a zverejňujem tento list, je, že som odpoveď doteraz nedostal. Možno takouto formou moja otázka neujde Vašej pozornosti.
Pani Čaputová, aký je Váš postoj k téme slobody a rovnosti práv Palestínčanov a Palestínčaniek pod izraelskou vládou?
Budem k Vám úprimný, odpoveď v súlade princípmi ľudských práv nebude znamenať, že Vám určite dám svoj hlas; do môjho rozhodovania vstupuje viacero faktorov. Je to však nevyhnutná podmienka, aby som sa reálne priblížil k tomuto rozhodnutiu. Jasne a principiálne by ste sa však mali vyjadriť nie kvôli môjmu jednému hlasu – nepochybujem, že ho pokojne oželiete – , ale preto, že pre Vás, ako zástankyňu hodnôt demokracie a ľudských práv, by to mala byť taká samozrejmosť, ako jasný a principiálny postoj v otázke rovnosti žien, Rómov, LGBT+ ľudí, ochrany utečencov či odmietnutia rasovej či antisemitskej nenávisti. Palestínske práva sú ľudské práva. Toto je základ, ktorý by pre nikoho, kto je predstaviteľom „demokratického tábora“, nemal byť problematický.
Ak je otázka práv Palestínčanov pre Vás zatiaľ príliš neznáma, možno by Vás s ňou vedel oboznámiť kandidát na poslanca Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko Michal Liptaj, ktorý nedávno napísal článok pravdivo popisujúci situáciu Palestínčanov a Palestínčaniek pod izraelskou, vyše pol storočia trvajúcou vojenskou okupáciou. Prípadne sa s Vami rád stretnem aj osobne, aby sme sa o tejto téme porozprávali.
S pozdravom,
Kamil Kandalaft
Článok Michala Liptaja
Informácie o:
- okupácií
- osadách
- apartheide
- vojenskom režime
- streľbe do demonštrantov
- beztrestnosti izraelských páchateľov
∗ ∗ ∗
Dobrý deň,
posielame Vám vyjadrenie Zuzany Čaputovej k Vašej otázke:
Ďakujem za otázku. Pre mňa ako advokátku je ochrana ľudských práv zásadná a univerzálna hodnota. To, samozrejme, platí aj na Palestínčanov žijúcich v tomto regióne. Odsudzujem akékoľvek násilie alebo okliešťovanie ich ľudských práv a slobôd. Zároveň platí, že konflikt medzi Izraelom a Palestínou patrí k najzložitejším na svete. Môj postoj k nemu je zhodný s postojom, ktorý dlhodobo zastáva Európska únia a ktorý je v súlade s medzinárodným právom. Som presvedčená, že jediným možným riešením je dialóg vedúci ku vzniku dvoch samostatných demokratických štátov – Izraelu a Palestíny –, ktoré vedľa seba nažívajú v mieri a partnerstve, a ktoré svojim občanom zaručujú rovnosť a slobodu.
Prajeme všetko dobré,
S pozdravom,
Tím Zuzany Čaputovej
∗ ∗ ∗
Vážená pani Čaputová,
v prvom rade by som Vám rád poďakoval za odpoveď, a tiež zagratuloval k víťazstvu v prezidentských voľbách. Cením si, že ste moju otázku neignorovali, na rozdiel od súčasného prezidenta Andreja Kisku. Aj to možno dáva nádej, že slová o humanizme myslíte vážne a že budete lepšou prezidentkou. Postoj k Izraelu a Palestíne je totiž v dnešnej dobe lakmusovým testom úprimnosti humanistických, ľudskoprávnych a demokratických hodnôt. Kritizovať Čínu, Rusko či Orbánovo Maďarsko, na neprijateľnosti politike ktorých je v demokratickom tábore všeobecná zhoda, je správne, ale zároveň aj veľmi ľahké. Kritizovať Izrael za podobné (a v porovnaní s Maďarskom omnoho vážnejšie) prečiny si vyžaduje odvahu a skutočnú integritu.
Teší ma, že sa vo svojej odpovedi zastávate univerzálnej platnosti ľudských práv, teda aj pre Palestínčanov a Palestínčanky, odsudzujete násilie voči nim a okliešťovanie ich práv. Oceňujem tiež, že Vaša odpoveď nepodlieza štandard EÚ a neobsahuje typické propagandistické klišé, napríklad o práve Izraela na sebaobranu či „whataboutizmy“ o Hamase.
Na druhej strane, keďže ide o štandardnú odpoveď v duchu EÚ diplomacie, má aj rovnaké nedostatky.
EÚ síce na rozdiel od USA neprejavuje otvorenú zaujatosť v prospech izraelskej okupácie, nie je však „zaujatá“ ani v prospech ochrany Palestínčanov a Palestínčaniek pred izraelským násilím. Kým deklaratívne opakovane vyjadruje podporu pre ich slobodu a kritizuje pošliapávanie ich ľudských práv, v praxi neprijíma žiadne opatrenia, ktoré by izraelskú násilnú politiku zastavili. Naopak, pokračovaním výhodnej obchodnej a vojenskej spolupráce (vrátane dodávok zbraní) mu v nej umožňuje pokračovať. Postoj EÚ, v ktorom skutky protirečia slovám, by sme v horšom prípade mohli pokladať za naklonený izraelskej politike pošliapávania ľudských práv Palestínčanov a Palestínčaniek, v tom lepšom za neutrálny. Aj tá „lepšia“ interpretácia je však problematická, pretože ako nás učia veľké osobnosti a dejiny, neutralita „v situácii nespravodlivosti znamená vybrať si stranu utláčateľa. Ak slon položí nohu myši na chvost a vy poviete, že ste neutrálni, myš vašu neutralitu neocení.” (Desmond Tutu). Napokon, aj Vy ste vo svojej kampani prízvukovali, že zlu sa treba postaviť, nie zostať voči nemu neutrálni.
Vo Vašej odpovedi, podobne ako vo vyhláseniach EÚ, chýba konkrétny spôsob vedúci k realizácii mierového riešenia. Ako k nemu má dôjsť, ak izraelské vlády opakovane ústami svojich predstaviteľov a predstaviteliek ako aj skutkami svojej okupačnej armády ukazujú, že oň nemajú záujem, že majú naopak v pláne osídliť čo najviac územia Palestíny vybranými vlastnými občanmi a občiankami (čo je podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu vojnový zločin), pokračovať v ničení palestínskych domov a vyháňaní civilného obyvateľstva z pôdy, ktorú obýva (ďalší vojnový zločin), a držať nad ním vojenskú kontrolu donekonečna? Prečo by mal Izrael opustiť okupované územia, ako káže medzinárodné právo, prečo by mal prestať zabíjať Palestínčanov a Palestínčanky, ak za pokračovanie okupácie a páchania zločinov nečelí žiadnym sankciám?
Dialóg, ktorý spomínate v odpovedi, žiaľ nie je cestou von z bezútešnej situácie. Znie to síce pekne, dobrí ľudia predsa nemôžu mať nič proti dialógu, lenže prax ukázala, že nekonečný dialóg medzi dvomi nerovnými stranami bez úprimnej snahy o riešenie je len zastierací manéver dovoľujúci silnejšiemu aktérovi pokračovať v agresívnej a ničivej politike. Za vyše dvadsaťpäť rokov trvania „dialógu“ sa počet izraelských osadníkov a osadníčok strojnásobil a boli zabité tisícky nevinných civilistov a civilistiek. Izraelu ako neporovnateľne mocnejšiemu hráčovi, ktorý si s Palestínčanmi môže robiť, čo chce, súčasný stav vyhovuje. Je preto v jeho záujme hru na dialóg naťahovať bez konca. Práve tento prístup nás od riešenia neustále vzďaľuje. Pokračovanie v „mierových rozhovoroch“ bez vyvodenia zodpovednosti za ich faktické sabotovanie, povedie iba k ďalšiemu prehlbovaniu utrpenia na oboch stranách bez nádeje na jeho ukončenie.
Kým Palestínčania a Palestínčanky sú zo slovných deklarácií EÚ už otrávení, predstaviteľom Izraela sú na smiech. Po stovkách vyjadrení odsudzujúcich izraelské násilie a volajúcich po dialógu a mieri Palestínčania a Palestínčanky očakávajú, že európski politici a političky dokážu, že proklamované hodnoty ľudských práv, demokracie a humanizmu myslia úprimne – činmi.
Izrael môže vo svojej xenofóbnej politike pokračovať len vďaka spolupráci so Západom. EÚ ako najväčší obchodný partner Izraela má možnosť vyvinúť na neho účinný tlak, aby svoju politiku konečne zmenil a aby sa prázdne deklarácie zmenili na skutočnosť. Ak po anexii Krymu Európska únia okamžite uvalila sankcie na Rusko, nie je jasné, prečo EÚ nezačala s podobným nátlakom na Izrael ani po päťdesiatich rokoch okupácie Palestíny. Byť skutočne na strane ľudských práv v Palestíne/Izraeli, znamená vykročiť z bezpečného tieňa politiky EÚ a podporiť skutky, ktoré k mieru a rovnosti všetkých ľudí na danom území môžu reálne pomôcť.
Dovolím si Vám preto navrhnúť niekoľko konkrétnych krokov, ktorými by ste k mierovému riešeniu v Palestíne/Izraeli mohli prispieť:
- Nenavštíviť Izrael počas Vášho funkčného obdobia a neprijať predstaviteľov Izraela na Slovensku.
- V prípade prijatia jeho predstaviteľov na Slovensku, adresovať im kritiku voči pokračujúcej okupácii a vojnovým zločinom.
- V prípade návštevy Izraela, nenavštíviť okupovaný Jeruzalem, kde sa nachádza aj Múr nárekov (tak ako ho odmietli navštíviť dosiaľ všetci prezidenti USA s výnimkou xenofóbneho Donalda Trumpa) a vyjadriť kritiku voči pokračujúcej okupácii a vojnovým zločinom.
- Presadzovať zákaz dovozu výrobkov z osád na okupovanom palestínskom území, ako to žiada najväčšia medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International a ako to nedávno v prvom čítaní schválili obe komory írskeho parlamentu.
- Presadzovať uvalenie zbrojného embarga na Izrael, tak ako to už roky žiada Amnesty International.
- Presadzovať pozastavenie platnosti asociačnej zmluvy EÚ s Izraelom.
- Zastať sa práva na bojkot Izraela ako neoddeliteľnej súčasti slobody slova a legitímneho nenásilného spôsobu presadzovania ľudských práv Palestínčanov a Palestínčaniek.
- Vyššie vymenované pozície presadzovať nielen na úrovni SR, ale aj EÚ.
Rád by som, aby ste si môj postoj nemýlili s antisemitizmom, ktorý je pre mňa absolútne neprijateľný, či s podporou rovnako neprijateľných násilných a nenávistných hlasov na palestínskej strane. Som hlboko presvedčený o dôležitosti princípov ľudských práv, humanizmu a rovnosti všetkých ľudí, ktorých súčasťou je aj zastávanie sa ľudí židovského pôvodu či vierovyznania pred xenofóbnou nenávisťou a útokmi. Aktivity nielen za práva Palestínčanov a Palestínčaniek, ale aj proti kotlebovcom (a mnohé ďalšie), ktoré s ďalšími aktivistami a aktivistkami pravidelne spoluorganizujem, a za ktoré sme boli ocenení aj prezidentom Andrejom Kiskom, sú motivované rovnakými hodnotami, z akých vychádzajú renomované medzinárodné a izraelské ľudskoprávne organizácie ako Human Rights Watch, Amnesty International, Becélem či Ješ Din, ktoré Izrael a jeho politiku voči palestínskemu obyvateľstvu podrobujú ostrej kritike.
(Viac o stanoviskách ľudskoprávnych organizácií k izraelskej okupačnej politike aj tu: https://polemag.sk/palestinske-prava-su-ludske-prava/).
Vážená pani Čaputová, v jednom z vašich volebných spotov hovoríte, že chcete byť prezidentkou, ktorá sa občanov zastane vždy, keď sa bude diať neprávosť, a že budete prezidentkou, ktorá sa nebojí za nás bojovať. V Palestíne sa pod izraelskou okupáciou deje neprávosť, s akou sa nič na Slovensku nedá porovnať. Z pozície prezidentky členského štátu EÚ môžete urobiť niečo na jej ukončenie. Ako nástupnícky štát po Československu, ktoré vytvorenie Izraela podporovalo a podieľalo sa na vyzbrojovaní jeho armády počas páchania etnických čistiek v Palestíne (tzv. nakby), má Slovenská republika osobitnú zodpovednosť voči Palestínčanom a Palestínčankám. Pani Čaputová, 30. marca som svoj hlas vo voľbách dal Vám. Budete bojovať aj za mňa?
S pozdravom,
Kamil Kandalaft
P.S. Moja ponuka na stretnutie a rozhovor na túto tému stále platí.
(Ilustračné foto spracované podľa Ivodo a Joram Šruk / Wiki)
