Filozofka Ivana Komanická prehovorila v piatok 4. mája na proteste Za slušné Slovensko v Prešove:
Hovoria nám facebookové skupiny. A myslia na to, či sme proti nim alebo s nimi. To oni sú rodina a priatelia, nie my.
Hovoria o verejnom záujme, ale myslia tým osobný rast.
Hovoria nám buď alebo pri svojich personálnych výmenách, a myslia si, že nemôžeme urobiť celkom nič.
Hovoria naše Slovensko a myslia na to, ako si ho prenajať.
Hovoria ako facebookový post. Sú to sebestredné vyhlásenia.
Hovoria v tlačových správach, ale myslia na to, ako nezdôvodniť celkom nič.
Vedú ministerstvo kultúry a čudujú sa ako negramotní, že papier môže hovoriť.
Ak hovoria o spravodlivosti, vždy len v súvislosti s očistením svojich mien.
Ak žiadajú o empatiu, vždy len v súvislosti s rešpektovaním ich neprofesionálnych výkonov.
Ak kladú otázky, vždy to znie ako vyhrážanie.
Ak potrebujú zakryť lož, povedia, nechcem to hodnotiť.
Ak kladieme otázky my, hovoria o iných.
Ak hovoríme o korupcii, oni sa bezpečne uchyľujú do sféry osobného svedomia.
Ak sú usvedčení, že konajú protizákonne, oceňujú navzájom svoju prácu.
Opakovane hovoríme o vražde zatiaľ čo oni hovoria, že sa pri istých otázkach necítia komfortne.
Hovoria o štandardných procesoch a myslia tým, že neurobia celkom nič.
Hovoria o tom, že isté veci berú na vedomie a čakajú, že sa budeme sporiť medzi sebou a donekonečna ich ospravedlňovať.
Popritom hovoria o nepolarizovaní spoločnosti, ale čakajú na čas, kedy sa odmlčíme.
Iba hovoria a pritom nás pripravujú na život v lži.
Prepúšťajú novinárov, ktorí hovoria o normalizácii a potom hovoria – Toto nie je normalizácia. Normalizácia je, keď vás vyhodia z roboty, lebo ste povedali, že okupácia bola okupácia a nie bratská pomoc.
Počúvame ich, ako hovoria.
Toto je normalizácia.
Počuješ to?
Ak áno, buď slobodný, hovor o tom.
