Politická orientácia novinárov

od Tomáš Profant

Vyváženosť. Žurnalistické zaklínadlo, o ktorom počuť stále viac, najmä v súvislosti s RTVS. Azda je samozrejmé, že verejnoprávne spravodajstvo by malo byť vyvážené. Akí ale sú novinári vo svojej politickej orientácii predtým, než začnú usilovať o vyváženosť, či nestrannosť? A usilujú o ňu vôbec?

Odpoveď na tieto otázku pre Česko prinášajú Jaromír Volek a Marína Urbániková v knihe Českí novinári v komparatívnej perspektíve. Kapitola venujúca sa politickej orientácii žurnalistov je svojimi výsledkami zaujímavá aj pre slovenskú verejnosť.

Vyše 70% dotazovaných novinárov sa stotožňuje s liberálnymi hodnotami, 37% s konzervatívnymi a z tzv. tranformačnej generácie narodenej medzi rokmi 1966-1981 sa len 14% stotožňuje so socialistickými hodnotami. Z najmladšej generácie je to štvrtina. Svoje liberálne hodnoty pritom novinári takmer automaticky spájajú s pravicovou orientáciou (s. 270). Zhruba polovica žurnalistov je pravicová a len okolo 16 % je naľavo. Pravicové ideologické zameranie je tak omnoho vyššie než v západnej Európe a Spojených štátoch. Českí pravicoví novinári sú zároveň bohatší ako ich centristickí a ľavicoví kolegovia a najviac sa identifikujú s trhovou orientáciou médií, teda takou, ktorá bude atraktívna pre najširšie publikum a bude publiku poskytovať rozptýlenie.

Uvedené čísla zrejme málokoho neprekvapia a je dosť dobre možné, že rovnaký výskum by dospel na Slovensku k podobným výsledkom. Celkovo je teda české novinárske pole všetko, len nie ideologicky vyvážené.

V súvislosti s politickou orientáciou je ešte azda dôležitejší spôsob, akým novinári chápu liberalizmus. Najčastejšie pod týmto pojmom rozumeli to, čo tu nebolo, alebo chýbalo, pred novembrom 1989. Vo svojej podstate išlo potom o liberálne pravicové hodnoty. Pri konkrétnej aplikácii týchto hodnôt však v mene vyšších ideálov nezriedka obhajovali aktivistické poňatie žurnalistiky, akurát miesto kulakov, či buržoázie sa ich terčom stali „neznesiteľní odborári, ľavičiarski intouši, šialení ekofašisti a feministky z ProAltu“ (s. 274). Identita týchto novinárov tak nebola primárne liberálna, ale skôr revolučná, novembrová, či antikomunistická.

Liberálny pohľad pre niektorých žurnalistov potom znamená „ovládnutie spoločenského poľa svojím pohľadom“ (s. 275). Dobre to ukazuje vysoké percento stotožnenia sa s profesnou hodnotou intervenčného (aktivistického) prístupu novinára do spoločnosti. Novinári prisudzujú dôležitosť ovplyvňovaniu verejnej mienky, či presadzovaniu určitých hodnôt a ideí. Toto platí obzvlášť pre najmladšiu generáciu. Uvedená forma aktivizmu sa nezameriava priamo proti moci, ale smeruje k zmene vedomia spoločnosti. Novinári na seba berú učiteľskú rolu (s. 278).

Tu sa však treba pozastaviť a uvedomiť si, že súčasné postoje žurnalistov sú dôsledkom procesov formovania ich identít, v ktorých je prítomná neistota vyplývajúca zo súčasnej situácie. Tá často pramení z problematického spoločenského vývoja v minulosti a môže mať vplyv na potrebu za niekoho, či do niekoho kopať.

Čo z uvedených údajov vyplýva pre českú a možno aj slovenskú spoločnosť? Vyváženosť zjavne nepotrebujeme len vo verejnoprávnych spravodajských a publicistických reláciách. Chýba tu hlbšia a širšia pluralita názorov. Orientácia každého jednotlivého novinára je samozrejme nespochybniteľná. Ak však dohromady vytvárajú ideologickú dominanciu jedného prúdu, môže sa oslabovať princíp plurality v demokratickej spoločnosti, obzvlášť ak je táto dominancia spojená s jednostranným ideologickým aktivizmom.

Odpor v podobe alternatívnych médií sa potom nezdá byť iracionálnym konaním vyšinutých extrémistov, ruských agentov, či hoaxerov, ale ľudskou reakciou na jednostrannosť nevyváženého poľa verejnej diskusie. Riešením však nie je aktivistické vyučovanie „ficovoličov“ a kotlebovcov, aby neverili klamstvám šíriacim sa po facebooku, ale úsilie o skutočne pluralistickú demokraciu. V nej vyváženosť nie je cieľom iba riaditeľa verejnoprávnych médií, ale je cieľom všetkých, ktorým ide o demokraciu.

Upravená verzia článku vyšla v denníku SME.

Foto: ilustračné. Zdroj: flickr.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články