Prezidentka Čaputová sa nechce hrať na demokraciu

od Peter Takáč

Predčasné voľby nebudú, pokiaľ najskôr nepríde polovica voličov na referendum. To nám má ukázať, či by mali zmysel.

To, či sú opodstatnené predčasné voľby, je teraz ťažké povedať. Na to, aby sme to zistili, by malo slúžiť referendum. Či je ten krik, ktorý počuť okolo Matovičovho vládnutia, nafúknutý, a občania v skutočnosti nemajú záujem vládu meniť, alebo opodstatnený, a pohár trpezlivosti naozaj pretiekol.

Argumenty oboch strán sú silné, akokoľvek malicherné sa nám môžu zdať. Pre jedných je Matovičovo vládnutie istotou, že sa nevrátia tí pred ním, pre druhých je synonymom nekompetentnosti. Možno však platia obe možnosti a ide o „istotu nekompetentnosti“.

Rozhodnúť sa, či je prostriedky lepšie rozkrádať, alebo premrhať, je otázka za milión. Možno preto si niektorí nespokojenci nie sú až takí istí vypísaním nových volieb. Vo fáze volieb však ešte nie sme. Na to, aby sme mohli rozhodovať o zložení nového parlamentu ešte pred skončením prebiehajúceho volebného obdobia, by musela na referendum prísť aspoň polovica oprávnených voličov. A tých aj na voľby chodí len o čosi viac ako to.

V tejto chvíli preto ide o to zistiť, nakoľko želaná je výmena vlády. Prezidentka sa však s vyhlásením hlasovania obrátila na Ústavný súd, akoby si nebola istá vôľou ľudu, ktorý napokon zvolil i ju samotnú. Zapôsobila zvláštne rozpačito, ako keby sa otec pýtal dedka, či môže pustiť svoje dospelé deti von. Nejde totiž o prvý takýto plebiscit, a vzhľadom na množstvo vyzbieraných podpisov ani o zanedbateľnú otázku.

V roku 2015 sa napríklad konalo omnoho menej dôležité referendum. K témam, ktoré spočiatku vzbudzovali v médiách zbytočné vášne, sa prišlo vyjadriť len 20% oprávnených voličov, a to nielen za cenu mrhania verejnými prostriedkami, ale i rozoštvania obyvateľstva. Jeho výsledok ukázal, že Slováci nie sú proti homosexuálnym párom, skôr sa ich len boja verejne zastať, aby neboli sami vylúčení zo spoločnosti.

Podobný efekt malo i populistické referendum z roku 2010. Ak by bolo platné, v konečnom dôsledku by spôsobilo neželané zvýšenie vplyvu súkromného sektora na politiku cez – zníženie počtu zástupcov verejnosti v parlamente, cez obmedzenie zdrojov verejnoprávnej televízie a zrušenie práva na odpoveď pri očierňovaní médiami.

Význam referend sa prejavil v dôležitej otázke vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2003 či pri zákaze privatizácie strategických podnikov v roku 1998. To síce napokon neprešlo, no len málo mu chýbalo k tomu, aby zasiahlo do zásadného rozpredaja kľúčového štátneho majetku, ku ktorému došlo v nasledujúcich rokoch.

Je pochopiteľné, že tí, čo sú práve pri moci, nemajú zásahy ľudu do svojho vládnutia priveľmi v láske. Určite by ich radšej odložili do chvíle alebo podoby, ktorá im bude vyhovovať, prípadne na neurčito. Dať rozhodovanie do rúk nevypočítateľného ľudu je neisté a nebezpečné. Zrejme preto cúvla i Čaputová, pochádzajúca z radov technokratov, a dvakrát si rozmyslela, či moc opäť zveriť davu.

Demokraciu však nemožno riadiť. Nikdy totiž neexistuje ako forma vlády, a to, čo sa za ňu vydáva, je vždy len jej napodobeninou a fraškou. Demokracia je skôr chvíľkový zásah nepredvídateľnosti do daného rozvrhnutia moci. Je to nezanedbateľný fakt, že peniaze nie sú všetko a pre tých pri moci sa môže razom všetko zmeniť. Je pripomenutím skutočnosti, že moc je zastupiteľom iba prepožičaná, takže si ňou nemôže byť nikto istý. Práve taký je význam aj referenda pre politikov: neprepadnúť pocitu vlastnej nenahraditeľnosti.

Článok vyšiel v denníku Pravda.

Zdroj foto: Wikimedia.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články