Prípad Blaha: Kritika, dištanc, ignorácia alebo odsúdenie?

od Ismael P. Májovský

KRITIKA, DIŠTANC, IGNORÁCIA ALEBO ODSÚDENIE?

Blaha, nový podpredseda Smeru-SD, v súčasnosti čelí trestnému stíhaniu za prečin „popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.“ Toho sa mal dopustiť vo svojom statuse, kde sa vysmieva z fámy o smrti študenta Martina Šmída, a ktorá ako vieme z histórie, bola zinscenovaná. Napriek tomu podnietila v tej dobe vášne a nepochybne urýchlila proces transformácie politického režimu tým, že radikalizovala protestujúcu verejnosť.

Avšak nebola nevyhnutnou podmienkou k samotnej transformácii (!) ako sa to snažia verejnosti podsunúť značne zjednodušené sprisahanecké interpretácie. Tie sa zväčša pohybujú v dialektickej opozícii komunizmus (dobro) a kapitalizmus (zlo). Inými slovami: Ide o mentalitu studenej vojny, kde absentuje akákoľvek syntéza, ktorá nie je schopná postihnúť širší komplex. To by totiž predpokladalo prejsť sebareflexiou a sebakritikou, ktorú môžeme tak trochu hegeliánsky ponímať aj ako „sebapoznávanie Ducha“. A čo je ešte dôležitejšie: Jeho sebaoslobodzovanie.

Bližšie sa však touto témou nebudem môcť zaoberať a sústredím sa na iný problém:

Má byť Blaha trestne stíhaný, a možno aj odsúdený, za kritiku kapitalizmu a liberálnej ideológie ako to on a jeho právnik – Róbert Kaliňák, teraz interpretujú? Zjednodušene povedané: Ide len o liberálny lynč politických oponentov?

Na tomto mieste a pre úplnosť treba dodať, že skôr ako o prostý výsmech z fámy, ide v súvislosti s trestným stíhaným o tento výrok, resp. v tejto podobe: „„Ono to totiž vystihuje celú tú faloš a liberálne klamstvá o vraždiacich komunistoch a nevinných obetiach. V skutočnosti komunisti pomáhali ľuďom, vyčistili Česko-Slovensko od mafiánov a oligarchov a nie, žiaden Šmíd nezomrel… To len v 1989 Američania urobili prvý zo série majdanov v Európe a ukradli nám Slovensko. A plienia ďalej…

A ešte pre ďalšiu úplnosť treba dodať, že tých podnetov na Blahu v kontexte obdobných výrokov bolo v minulosti viac.

Ale teraz k veci: Ak som naformuloval otázku tak, že či sa má ľavica dištancovať od Blahu je táto otázka chybne postavená, pretože predpokladá to, že existuje akýsi patent na to byť ľavičiarom a z inštancie tohto patentu rozhodovať o tom – koho vylúčime z nášho spoločenstva. Preto otázku rozširujem aj o ďalšie pojmy ako: ignorácia, odsúdenie a kritika.

Ignorácia kohokoľvek a čohokoľvek je vždy cestou do pekla a navyše z hľadiska sociálnej vedy, pre ktorú je z kľúčových metód práve snaha o pochopenie (Max Weber), aj metodologickým omylom, či ako by možno dodal Thomas Kuhn – paradigmatickým omylom.

Čo sa týka odsúdenia – to je predovšetkým vecou na to určených inštitúcii. Avšak, aby to nevyznelo ako populárny alibizmus – dodám, že je to vždy pol na pol, pretože aj inštitúcie (akékoľvek) sú koniec koncov viazané na pojem legitimity, čo predpokladá reprezentáciu niekoho a vystupovanie v mene niekoho. Tzn., že aj polícia a súdy vystupujú len v mene spoločenstva a toto spoločenstvo, za predpokladu, že nie je fiktívne, má a vždy musí mať prirodzené/zvykové a neskôr kodifikované právo na vyjadrenie k činnosti týchto inštitúcii, ako aj ich prípadnú korekciu. Bez tohto práva totiž niet toho, čo rozumieme pod pojmom občianska spoločnosť. A bez občianskej spoločnosti (alebo aktívnej verejnosti) niet ani žiadnej demokracie – vo všetkých jej podobách.

A práve tu sa dostávam k pojmu kritiky, ktorú v tomto prípade pokladám aj za odpoveď na nastolenú otázku. Inými slovami: Ignorácia, dištanc a dokonca ani odsúdnie nemusia byť riešením, práve naopak. Môžu byť kontraproduktivne.

Prejdem teda k tej kritike, ktorú aspoň pre spresnenie, budem pokladať za komplexnejší fenomén, ktorý v sebe môže dočasne obsahovať aj dištanc, aj ignoráciu, aj odsúdenie, no predpokladom pre akúkoľvek kritiku, je práve ich kritická transcendencia – t.j. prekročenie.

KRITIKA BLAHU A KRITIKA A RÔZNYCH SVETOV

Každý, kto pozná Ľuboša Blahu už nejaký ten čas vie, že existuje viacero „Blahov“, ktorí ak by všetko fungovalo v poriadku, by boli v neustálom spore a vzájomne sa spomaľovali. Totiž – Blaha antiglobalista by neadoroval Čínu, lebo veď vládne investície a geopolitika. Alebo Blaha ako autentický a kontroverzný revolucionár, by napádal Blahu v roli „Ficovho mopslíka“. Či Blaha ako akademik a filozof by kritizoval Blahu na facebooku. Pokračovať v tomto „duchu“ by sme mohli aj ďalej, avšak to, čo by tieto rozpory nakoniec spájalo a bolo ich podmienkou, je: „Blaha ako politik“.

Inými slovami: Najhoršia kombinácia nastáva v bode, keď sa pyramída preskupí tak, že na vrchole je Blaha ako producent facebookových statusov a hneď za tým mu robí komparz Blaha – politik, čo diskredituje iných Blahov a čo dokonca viedlo aj k nešťastnému kroku zo strany SAV, že sa snažila dištancovať od svojho zamestnanca. Čo by nebol až taký problém, no rovnako ako Blaha, sa nakoniec aj samotná SAVka stala obeťou formy.

Totiž – forma limitovala svoj obsah, čo spätne viedlo k tomu, že Blaha obvinil SAV, že nerešpektuje ani len tie formality (zákon), keď ignoruje jeho právo na výkon politickej funkcie. Komentovnaniu tohto sporu sa venoval vysokoškolský profesor a bývaly podpredseda SAV Emil Višňovský, preto ho (tento spor) teraz obídem.

Najväčším problém, ktorému čelí Blaha, okrem trestného stíhania, je nakoniec on sám. Totiž – vadí mu zjednodušovanie a mentálne skratky liberálov, napriek tomu sa ich sám dopúšťa, pretože jeho výrok, resp. v takomto znení: „…klamstvá o vraždiacich komunistoch a nevinných obetiach. V skutočnosti komunisti pomáhali ľuďom…“, môže bez ďalšieho spresnenia v kontexte (daného statusu), nie v kontexte Blahovho života (čo bude teraz predmetom vyšetrovania, ale aj Blahovej obhajoby) viesť k predmetnému podozreniu a zbytočnému zaťažovaniu súdov. Alebo dokonca zo strany verejnosti: K podozreniu z vytĺkania politického kapitálu cez metódu “sebakonštrukcie obete”, ktorá počíta s tým, že v spoločnosti zafunguje tzv. Dávidov efekt – prirodzená obrana slabšieho a menšieho tým, že sa inštinktívne postavím na jeho stranu.

Čo z toho v kontexte kritiky vyplýva? Ak aj ideme do kritiky tak citlivých tém v našom prostredí, ako je minulosť spätá s komunizmom, je potrebné korigovať každý svoj pojem. Nie tak aby bol korektný a niekoho nezranil, ale tak aby sa minimalizovali práve takéto negatívne interpretácie. Navyše keď vieme, že NR SR, viaceré štátne inštitúcie, vrátane polície nemusia vždy disponovať „intelektuálnymi kádrami“, ktoré majú politologické poznatky, historické poznatky, poznatky z logiky ako aj cit pre umeleckú satiru, a ako ešte donedávna obhajoval svoj štýl na facebooku aj samotný Blaha.

Ak by som to mal uzavrieť, je teraz našou úlohou (odmysliac si politickú orientáciu) prekontrolovať a poprípade kritizovať aj postup orgánov činných v trestnom konaní. Pretože naozaj, v Blahovom prípade, idú tieto orgány na tenký ľad a každé zjednodušenie problematiky môže viesť k nebezpečnému precedensu do budúcnosti.

Čo sa týka samotného zákona (z r. 2011), tak len spomeniem fakt, že ak teraz vadí Blahovi, či širšie Smeru-SD, pojmová vágnosť prečo ju “keď mali na to prostriedky a možnosť” ako vládna strana, neupravili? Prečo za tie roky v politike sa Blaha nepokúsil aspoň o jednu jedinú legislatívnu iniciatívu aby tak zabránili vzniku takéhoto precedensu?

A otázka, ktorá cieli priamo do jadra legitimity samotnej polície a súdov potom znie, ako sa mienia postaviť ku všetkým zločinom, ktoré boli nespochybniteľne spáchané v mene kapitalistickej utópie, či jej hybridných ideológii? Ako sa orgány činné v trestnom konaní postavia k obvineniam z ich schvaľovania či spolupáchateľstva? (Ak chýbajú, nie je problém ich ex post vypracovať) Alebo ešte tvrdšie: Ako sa orgánny činné v trestnom konaní vysporiadajú s faktom, že to boli práve ony, ktoré boli súčasťou týchto zločinov? Inštitucionálne, nie ideologicky. Ale aj tak: Majú tieto orgány záruku, že ideológia, na ktorej pozadí sa dnes pohybujú, nebude za desať rokov klasifikovaná ako zločin? Napríklad z hľadiska enviromentálnej demokracie.

Obávam sa, že naozaj ide o nebezpečný precedens a týka sa náš všetkých, vrátane súčasných inštitúcii, nielen jedného popleteného a dezorientovaného intelektuála, ktorý a to uznáme asi všetci, vie často krát trafiť „klinec po hlavičke“. Teraz si však, žiaľ, klepol sám po prstoch.

Našou úlohou však teraz nie je prvoplánová apologia Blahu, ale apologia samotnej kritiky a možnosti takejto kritiky (čohokoľvek a kohokoľvek), a ktorá musí existovať aj za cenu, že niekomu, hoci aj širšiemu spoločenstvu, rozvrátime ich svet. Pochopiteľne, vždy s jedným dôležitým kritériom na záver: Ak ich svet nespochybniteľne a dokázateľne poškodzuje svety, resp. životy iných ľudí a bytostí.  Ako budú teda konať orgány činné v trestnom konaní nie je v konečnom dôsledku nikdy len ich vec, ale vec širšieho spoločenstva, v ktorom – a to sa už opakujem: musí vždy fungovať možnosť takejto kritickej konfrontácie.

A to rovnako s inými svetmi, ako aj s tým vlastným. Na to nesmieme nikdy zabúdať!

© Májovský, P. Autor študuje filozofiu a antropológiu na FiF UK. Zaoberá sa interdisciplinárnou teóriou komunikácie.

Titulná fotka Ľuboša Blahu Υπουργείο Εξωτερικών / CC BY-SA (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.0)
____________________________________________________________________________________________________________________________

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články