Rasizmus je jadrom toho istého systému, ktorý vedie planétu na okraj priepasti. Článok z portálu Common Dreams prekladá PT.
V hnutiach za sociálnu spravodlivosť pôsobím štyridsať rokov. Väčšinu času som sa cítila byť tlačená do toho, aby som dávala antirasizmus, antikapitalizmus a environmentalizmus do samostatných škatuliek. Proti rasizmu som medzi bielymi urobila veľký kus práce. Aktivizovala som sa proti polícii v farebných komunitách. Environmentálnu prácu som robila väčšinou medzi belochmi, ktorí nebrali rasizmus alebo kapitalizmus veľmi vážne. Je pre mňa vzrušujúce vidieť, ako sa rúcajú niektoré bariéry medzi týmito hnutiami a tým, ako rozumieme tomu, proti čomu bojujeme.
Aj keď som mala antikapitalistické názory od začiatku svojho pôsobenia v oblasti sociálnej spravodlivosti, väčšinou som si to nechávala pre seba. Ak ste až donedávna spomenuli slovo „kapitalizmus“, bolo pravdepodobné, že budete dokonca aj v aktivistických kruhoch odmietnutí ako sektársky extrémista. Existoval tu zvnútornený mccarthizmus, ktorý spôsoboval, že pomenovať ekonomický systém, vládnuci v spoločnosti, ktorú sme sa usilovali zmeniť, bolo považované za zlé. To ticho sa začína lámať a ľudia v hnutí pomaly a v určitých kontextoch pomenúvajú sily, ktoré sú v centre toho, čo je v našej súčasnej spoločnosti skazené.
Keď prelomíme to mccarthyovské mlčanie a začneme znova hovoriť o kapitalizme ako základnej príčine problémov, ktorým čelíme, musíme dbať na to, ako chápeme podstatu kapitalizmu. Jedným z problémov je, že podľa mnohých antikapitalistov musíte zvrhnúť systém na to, aby ste zlepšili spoločnosť. Tento pohľad neponecháva veľa priestoru pre skutočnú prácu, ktorú robí väčšina z nás, keď vzdoruje jednotlivým kapitalistickým praktikám, zameraným na vytvorenie lepšieho sveta.
Ďalším problémom je, že niektoré staršie teórie kapitalizmu bagatelizujú význam rasizmu. V jednom z rozšírených pohľadov sa za jadro kapitalizmu považuje vykorisťovanie a rasa tvorí doplnok, ktorý má slúžiť na trieštenie robotníckej triedy. To znamená, že ak ste to s hovorením o nadvláde mysleli vážne, rozumeli ste, že trieda je dôležitejšia ako rasa. A hoci by ste mali byť tiež antirasistami, vaším hlavným cieľom by bolo, aby ľudia videli, že základný problém, ktorý nás všetkých vykorisťuje, je kapitalizmus.
Kapitalizmus bol definovaný ako niečo, čo sa týka vykorisťovania práce a dosahovania ziskov, a nie nejakým zásadným spôsobom rasy. Tento pohľad sa častokrát nazýva „triedny redukcionizmus“. Aby sa vyhli triednemu redukcionizmu, ľudia uvažujúci o rasizme dlhé rokov chceli, aby sa na neho dívalo ako na poloautonómny systém, ktorý s kapitalizmom súvisí iba nepriamo. Výsledkom bolo, že veľká časť antirasistického myslenia nebrala ekonomické vykorisťovanie dostatočne vážne.
Keď počujem hovoriť ľudí z hnutia za klimatickú spravodlivosť, ktorí hovoria o kapitalizme a rasizme, tí tieto chyby nerobia. Našu prácu vnímajú ako postupný posun sveta od kapitalizmu, a rasizmus a kapitalizmus ako vzájomne hlboko prepletené. Ľudia v hnutí za klimatickú spravodlivosť majú veľmi jasno v tom, že honba za ziskom v rasistickej spoločnosti znamená, že na farebné komunity bude mať ťažiarska ekonomika neprimerane väčší dopad. Bolo im úplne jasné, že spoločnosť založená na ziskoch bude klásť potreby podnikov, ktoré vládnu v našom politickom systéme, nad potreby nízkopríjmových a farebných komunít.
Medzi ľavicovými historikmi kapitalizmu prevládal až donedávna názor, že otroctvo a kolonializmus boli vedľajším prejavom vývoja kapitalizmu. Novšie práce presunuli otroctvo a kolonializmus do centra diania. V tejto súvislosti nazýval Cedric Robinson kapitalizmus rasovým kapitalizmom, čím zároveň priznal, že celý kapitalizmus je rasovým kapitalizmom.
V knihe Formovanie rasizmu v Spojených štátoch Michael Omi a Howard Wynant ukazujú, že moderný rasizmus sa vyvinul preto, aby umožnil hyper-vykorisťovanie, ktoré bolo spočiatku jadrom kapitalizmu.
Ten „zistenie“ znamenalo odklon od predchádzajúceho počiatočného povedomia o rase, ktorým Európa uvažovala o tých „druhých“ ešte pomerne neusporiadaným spôsobom. „Dobytie Ameriky“ nebolo iba epochálnou historickou udalosťou – akokoľvek nemalo vo svojom význame obdobu. Bol to tiež nástup jednotnej sociálnej štruktúry vykorisťovania, privlastňovania, ovládania a označovania. Jeho prezentovanie, najskôr z náboženského, neskôr z vedeckého a politického hľadiska, spustilo moderné rasové povedomie. Išlo o inauguráciu rasizácie v svetovom historickom meradle.
Sylvia Wynter ukazuje, že hlboko zasahujúca dehumanizácia černochov a úzky pohľad na to, čo to znamená byť človekom, sú jadrom našich súčasných systémov vykorisťovania a ťažby nerastných surovín.
Rozsiahla akumulácia nezaplatenej pôdy, nezaplatenej práce a bohatstva, ktoré západná Európa vyvlastnila mimoeurópskym národom, a ktoré mali vytvoriť základ pre jej globálnu expanzii od pätnásteho storočia, sa diali v rámci režimov pravdy a predstáv postavených na náboženských koncepciách o tom, čo znamená byť človekom.
Systémy rasového a ekonomického vykorisťovania, pod ktorými žijeme, ubližujú nám všetkým, aj keď farebným ľuďom ubližujú oveľa viac ako nám bielym. Na ovládnutie farebných ľudí používajú násilie. Teórie o nadradenosti belochov používajú ako prostriedok pre nábor bielych ľudí na jej udržanie. Keď bojujem proti tomuto systému ako biely človek, nekonám iba ako spojenec pri oslobodzovaní farebných ľudí. Skôr konám vo svojom vlastnom záujme, aby som vytvorila svet bez vykorisťovania.
Sily, ktoré umožňujú vykorisťovanie a dehumanizáciu v mene zisku sú rovnakými silami, ktoré poháňajú klimatickú krízu. Inžinieri a vedci odviedli veľa dobrej práce, aby nám umožnili rýchly prechod k udržateľnej spoločnosti v čase potrebnom na to, aby sme sa vyhli najhorším výsledkom klimatickej krízy. Jediným dôvodom, prečo sa riešenia nezavádzajú tak veľkou rýchlosťou, akú potrebujeme, sú spôsoby, akým v našich sociálnych a politických systémoch dominujú prokapitalistické sily. A týmto prokapitalistickým silám predavajú politickú moc politici, ktorí sú zvolení rasistickými apelmi na bielych voličov.
Keď hľadáme súvislosti medzi rasizmom, kapitalizmom a klimatickou krízou, je nevyhnutné, aby sme chápali svoje odlišné pozície v spoločenskej zriadení, v ktorom žijeme. Tí z nás, ktorí sú bieli, musia neustále sledovať a dávať si pozor na spôsoby, ktorými sme naverbovávaní na podporu systému belošskej nadradenosti, podporujúci systémy nadvlády vedúce k zdecimovaniu klímy. Musíme pochopiť podstatu sociálnych procesov, proti ktorým stojíme, mať jasno v tom, ako je rasizmus jadrom toho istého systému, ktorý vedie planétu na okraj priepasti, načúvať tým, ktorých sa to najviac dotýka, a uvedomiť si zásadný význam spochybňovania systémov, ktoré dehumanizujú a páchajú násilie na farebných ľuďoch, aj keď nás o budúcnosť, v ktorej sa dá žiť, pripravujú všetkých.
(krátené)
Zdroj foto: Chris Yakimov, Flickr.
