Rozčleňovanie detí podľa schopností je zlý nápad

od Oscar Hedstrom

Nielen v súvislosti so slabšími, ale aj lepšími žiakmi sa niekedy uvažuje o ich rozčlenení do samostatných tried, kde by im osobitné tempo výučby vyhovovalo viac. Podľa učiteľa Oscara Hedstroma by sme sa však takejto praxi mali vyhýbať: vzájomné učenie sa od rovesníkov rôznych schopností má totiž väčší vplyv, než by sme očakávali. Z kanadského portálu Aeon prekladá Martin Makara.

Trieda s pätnásťročnými žiakmi. Práve sme si dočítali úryvok z Shakespearovho Rómea a Júlie. Než sa pustíme do skupinovej diskusie, na okamih zaváham. Polovica žiakov si (dúfam) prečítala knihu Shakespeare bez strachu (No Fear Shakespeare), úpravu diela veľkého dramatika vhodnú pre deti. Pre troch žiakov je aj táto zjednodušená verzia príliš náročná. Ďalší sa jednoducho nedokáže sústrediť. Vzal som mu iPad a namiesto neho mu podal písacie potreby a papier, na ktorý môže písať či kresliť. Tohto žiaka musím na škole udržať čo najdlhšie.

Môžem vystrašenú skupinu detí vyzvať, aby sa pokúsili identifikovať kľúčové postavy scény a načrtli dej. Väčšiny triedy sa môžem opýtať na vývoj postáv, ako sa Rómeo cíti (mimochodom, je fakt naštvaný) – pravda, ak práve dávajú pozor. Päť žiakov by svoje tvrdenia možno dokázalo podložiť aj úryvkom z textu. Traja by si poradili s tým, aký má zvolená poetika vplyv na publikum. Dva zvedaví žiaci uvažujú, či oxymorony vyjadrujú Shakespearovo zaujatie krajnosťami, a diskutujú, či je lepší život v skromnosti alebo vášnivej mondénnosti. A medzitým sa snažím neverbálne utlmiť preteky v kreslení oplzlostí, ktoré sa čochvíľa môžu preniesť z papierov priamo na dosky stolov.

Nie je prekvapením, že učenie si vyžaduje reakcie na rôzne druhy potrieb. Niekedy to vie byť náročné. Pravdu povediac, ak by diskusia v triede prebiehala ako som ju popísal vyššie, bol by som rád. Nedarilo by sa ale triede lepšie, ak by medzi najlepšími a najslabšími nezívala taká priepasť? Čo by sa stalo, ak by sme dali žiakov, ktorí potrebujú osobnú asistenciu a zjednodušenú verziu Shakespeara, do jednej triedy, a žiakov, ktorí chcú polemizovať o cnosti striedmosti v modernom svete, do druhej?

Prax takéhoto rozčleňovania spočíva v triedení žiakov podľa ich schopností. Na všeobecnej úrovni si to vyžaduje výberové školy pre najlepších a bežné školy pre ostatných. Na úrovni školy ide o rozčlenenie žiakov podľa ich všeobecných študijných predpokladov alebo konkrétnych schopností. Intuitívne sa môže zdať, že ide o výhru pre všetky strany.

Voči systému triedy, v ktorej sú zmiešaní žiaci rôznych schopností a predpokladov, sa niekedy používa analógia s turistickým výstupom. Najzdatnejší ide ako prvý a nasadí rýchle tempo, ktoré ho potom pre vyčkávanie na ostatných núti každých dvadsať minút zastavovať. Je to frustrujúce: nadšenie opadá. Posledný je nielen zahanbený, ale aj fyzicky vyčerpaný. Ba čo je horšie, nikdy si nemôže dostatočne odpočinúť. Popravde sa mu chce vrátiť. Turistika nie je nič pre mňa, vraví si.

Rodičia slabších žiakov sa sťažujú, že ich deti nedostávajú od učiteľa adekvátnu podporu a pozornosť. Rodičia lepších žiakov sa obávajú, že ich deti nečelia adekvátnym výzvam. Obe skupiny žiakov sa na školu ponosujú. Učitelia sa musia pripraviť na rôzne vzdelávacie potreby, ktoré sa môžu objaviť na akejkoľvek hodine (odborne sa to nazýva „diferenciácia“), namiesto vyhovenia spoločným nárokom výberovej triedy. Jedno je isté: chuť do práce je nízka, postupuje sa pomaly a všetci sú roztrpčení.

Takže: je učenie sa ako turistická vychádzka?

Súčasná pedagogická paradigma je konštruktivistická – vzišla z práce sovietskeho psychológa Leva Vygotského. V 30. rokoch minulého storočia Vygotskij zdôrazňoval zacielenie na „zónu najbližšieho vývinu,“ (ZNV) ktorá je unikátna pre každého žiaka. ZNV žiaka predstavuje medzeru medzi tým, čo dokáže zvládnuť len s pomocou (učiteľov, učebníc, príkladov, rodičov atp.) a čo dokáže zvládnuť sám. Cieľom výučby je zamerať sa na túto medzeru, poskytnúť žiakovi pomoc a postupne odoberať lešenie podpory až dovtedy, kým žiak nie je samostatný. Ak prijmeme tento model vývojového učenia sa, rozčleňovanie študentov podľa ich ZNV sa zdá ako efektívne riešenie. Nútiť každého na rovnako náročnú trasu bez ohľadu na zdatnosť by bolo šialenstvom.

Zmiešané triedy nudia žiakov, frustrujú rodičov a učiteľov vedú k vyhoreniu. Najlepší nikdy nedosiahnu Everest a najslabší si neužijú prechádzku v parku, ktorá by im padla lepšie. Kde sa požiadavky kolektívu napĺňajú na úkor jednotlivcov, vyhráva priemernosť. V roku 2014 britská ministerka školstva požadovala, aby bolo rozčleňovanie na základe schopností povinné. Ako povedal bývalý britský premiér David Cameron v r. 2006: „Takto to chcem vidieť na každej škole. Rodičia vedia, že to funguje, a rovnako tak aj učitelia.“ Podľa OECD až 98 % austrálskych škôl využíva nejakú formu rozčleňovania žiakov.

Navzdory všetkému uvedenému máme k dispozícii len málo empirických dôkazov o tom, že rozčleňovanie žiakov vedie k ich lepším výsledkom. Profesor John Hattie, riaditeľ Melbournského inštitútu pre pedagogický výskum, tvrdí, že „rozčleňovanie má minimálny vplyv na vzdelávacie výsledky, ale veľmi závažne ovplyvňuje rovnosť.“ Rozčleňovanie významne – a negatívne – ovplyvňuje slabších žiakov. Štatistiky ukazujú, že nadpriemerný počet z nich pochádza z nižšieho socioekonomického prostredia. Menej významný je zisk šťastnejších, lepšie zaradených študentov. Celkovým výsledkom je relatívna nerovnosť. Povedané po lopate: bystrí ostávajú bystrými, hlúpi sa stávajú hlúpejšími, sociálna priepasť sa rozširuje.

Podľa najnovšej Hattieho metaanalýzy faktorov, ktoré ovplyvňujú študijné výsledky, je jedným z najvýznamnejších vplyvov pedagógov odhad nárokov na žiakov (vplyv: 1,57) – tento faktor je omnoho významnejší než zníženie počtu žiakov v triede (0,21) alebo dokonca spätná väzba pre žiakov (0,7). Rozčleňovanie žiakov automaticky obmedzuje učiteľove očakávania od nich, zatiaľ čo v zmiešaných triedach musia byť učiteľove očakávania rôznorodejšie a flexibilnejšie.

Rozčleňovanie sa môže zdať ako užitočný spôsob zacielenia žiackej ZNV, ale môže viesť k podceneniu učenia sa od rovesníkov. Významný aspekt konštruktivistickej teórie je úloha „múdrejšieho druhého.“ Kým tradične túto úlohu zastávajú učitelia, hodnotu „múdrejších spolužiakov“ nemožno podceniť.

Je fantastické sledovať žiakov, ako si vzájomne vysvetľujú učivo spôsobmi, aké by učiteľovi nikdy ani len nenapadli. Pomáhajú si rôznymi jazykovými či sociálnymi nástrojmi, majú podobné kognitívne štruktúry. Na zdieľaní poznania, ktoré si človek práve osvojil, je čosi vzrušujúce: iste hrdosť a nadšenie. Ba i sviežosť interakcie medzi vyučujúcim a učiacim sa je u detí zreteľnejšia než u profesionála, ktorý pedagogický proces pozná a radosť z jeho objavovania sa už vytratila. Ako učiteľ si často uvedomujem, že lepšie učím učivo, ktoré sám neovládam dokonale. Za takýchto podmienok nie som odborník na výučbu, ale stávam sa odborníkom na učenie sa, a túto pozíciu zdieľam s deťmi.

Zmiešaná trieda žiakov rôznych (úrovní) schopností poskytuje v kolektívnom vzdelávacom prostredí príležitosť pre relatívnych odborníkov, ktorí si dokážu vzájomne pomáhať napĺňať svoje vzdelávacie nároky – a to ani nespomínam blahodarné účinky na komunikačné a sociálne schopnosti. Známe príslovie vraví: najlepším spôsobom, ako sa niečo naučiť, je naučiť to kohosi iného. Ak je tak, výberové triedy sťažujú rovesnícke učenie (sa) a mrhajú potenciálom lepších aj slabších žiakov. Dnes potrebujeme viac než kedykoľvek predtým, aby sa darilo všetkým, aby väčšina netrpela pre žiaru hŕstky hviezd. Každoročne brávam pestrú skupinku žiakov na turistiku. Je to náročné. Najzdatnejší žiaci vedia, že musia povzbudzovať menej zdatných. Tí na čele skupiny kontrolujú jej chvost a nesú so sebou o čosi ťažší batoh než ostatní. Žiaci, ktorí v živote neprešli viac než kilometer naraz, bojujú sami so sebou a sťažujú sa na otlaky či odreniny. Ale tiež prekvapujú samých seba. Zvládneme to – spolu.

Zdroj fotografie: klimkin/pixabay.com.


Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články