Zbaviť sa chorľavých či angažovaných pracovníkov bude jednoduchšie.
Viaceré zo stovky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, s ktorými prišla strana SaS, môžu vážne poškodiť zamestnancov. Toto tvrdenie zverejnilo v minulých dňoch občianske združenie Pracujúca chudoba, ktoré stojí za nápadom povinného zverejňovania miezd v inzerátoch.
Momentálne, počas prebiehajúcich vyjednávaní medzi novozvolenými koaličnými stranami o zostavení vlády, sa ozvali asi všetky zamestnávateľské organizácie a na ne previazaní analytici, ktorí žiadajú flexibilizáciu Zákonníka práce alebo znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia.
A popri týchto debatách sa v kuloároch diskutuje o stovke opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, s ktorými prišla strana SaS pod názvom Kilečko pre podnikateľov.
Dokonca aj Boris Kollár, ktorý sa stavia do roly obhajcu pracujúcich, tvrdí, že so saskárskym kilečkom nemá problém. S mnohými nápadmi nemusíme mať problém, kým nevidíme pod povrch a čo tieto návrhy vlastne znamenajú.
Bič na nepohodlných zamestnancov
Nielen Pracujúca chudoba, ale aj viaceré odborové organizácie tvrdo kritizujú nápad skrátiť náhradu mzdy pri neplatnej výpovedi z 36 na šesť mesiacov.
Pracujúca chudoba tvrdí, že sa tým stráca zásadná ochrana zamestnancov pred neoprávneným vyhodením z práce. „Pokojne sa môže stať, že sa znepáčite zamestnávateľovi, pretože budete viackrát do roka na PN alebo viackrát s dieťaťom na OČR, alebo sa budete asertívnejšie dožadovať dodržiavania pravidiel zo Zákonníka práce,“ vysvetľuje Milan Kuruc z Pracujúcej chudoby.
Naozaj nedokážeme zásadne zlepšiť podnikateľské prostredie inak ako zhoršovaním zamestnaneckého prostredia?„
„Potom mu nebude už nič brániť, aby dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, keďže šesťmesačná náhrada mzdy je malou daňou za zbavenie sa takéhoto zamestnanca.„
Odborári sa obávajú, že takéto opatrenie by zásadne obmedzilo schopnosť zamestnancov vytvárať na pracoviskách odborové organizácie.
Odbory radšej ani nezaložia
Marián Baňanka, predseda Energeticko-chemického odborového zväzu tvrdí, že už teraz zamestnanci musia bojovať s obavami o stratu zamestnania, keď sa rozhodnú založiť na pracovisku odborovú organizáciu, pretože mnohí zamestnávatelia v takých prípadoch využívajú všetky dostupné prostriedky, ako tomu zabrániť vrátane skončenia pracovného pomeru.
„Ak zamestnanci zistia, že po ‚vyhodení z práce‘ ani len nedokážu vysúdiť ušlú mzdu za obdobie, počas ktorého trval súdny proces, tak založenie odborovej organizácie vzdajú skôr, ako vôbec začnú.“
S navrhovaným opatrením nesúhlasí ani viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. „Ak znížime sankciu za protiprávne konanie zamestnávateľa na takúto nízku úroveň, takéto a im podobné opatrenia môžu mať za následok znižovanie odborovej organizovanosti a tým aj pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami.“
Podobne vidí situáciu aj Zoroslav Smolinský, predseda Moderných odborov Volkswagen: „Združovať sa v odboroch je základné právo zamestnancov. Ak zamestnávateľom dáme do rúk nástroj, vďaka ktorému budú môcť vyhodiť aj kvalitného zamestnanca len za to, že je gej, Róm, že volí nejakú konkrétnu stranu alebo sa chce združovať v odboroch, môžeme sa so zlepšovaním pracovných podmienok rozlúčiť na najbližšie roky.“
Podľa Smolinského je úlohou odborov kontinuálne zlepšovať podmienky pre zamestnancov, a nie zhoršovať. „A to by malo určite platiť aj pre vládu.“
Naozaj nedokážeme zásadne zlepšiť podnikateľské prostredie inak ako zhoršovaním zamestnaneckého prostredia? Tento návrh je zlý a nerieši podstatu. Ak dosiahneme skrátenie rozhodovania pracovného súdnictva, tak možnosť 36-mesačného odstupného stratí zmysel bez toho, aby sme menili zákon.
Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.
