Špiónsky most cez Savčenko: Putin – Medvedčuk

od Vitalij Portnikov

Ruskí propagandisti sa už tretí deň po sebe voľky-nevoľky snažia vysvetliť konzumentom svojho produktu celú tajnú silu skvelého rozhodnutia prezidenta Ruskej federácie vrátiť do svojej vlasti vrahyňu novinárov, nacionalistku a nactiutŕhačku najpoctivejšieho súdu na svete – Nadeždu Savčenko.

Pred samotným triumfálnym návratom Savčenkovej do Kyjeva nemal pochýb o tom, že Vladimír Vladimírovič Putin ju nechá hniť v nejakej kolónii, prakticky nikto z jeho pomocného personálu. Presne tak ako nikto nepochyboval o tom, že Putin nikdy nepodpíše amnestiu ostrieľanej zločinky, ktorá sa ešte k tomu aj odmietla pokajať z učineného.

Že Putin neuvažuje o variantoch udelenia amnestie Savčenkovej, tvrdil nielen tak hocikto, ale samotný jeho hovorca Peskov – a to iba pred dvomi mesiacmi. Žeby sa za tie dva mesiace stalo niečo také, čo prinútilo ruského prezidenta tak kardinálne zrevidovať svoje stanovisko k osudu ukrajinskej pilotky? Alebo sa minuli peniaze? Vystrašili ho „Panamské dokumenty“? Či nebodaj sa v „(ministra zahraničných vecí USA) Kerryho kufríku“ našlo niečo také, čo Vladimírovi Vladimírovičovi nedá pokojne spávať?

Ale čoby, nič ho netrápi. Že sa peniaze minulí, si všimne až ako posledný. „Offshory“ píše na violončelistov. Obsah cudzích kufríkov ho nebude strašiť, kým ten jeho kufrík bude mať jadrový gombík. Nikto Putina nenastrašil, ani ho nikto nepresvedčil, že oslobodením Savčenkovej môže upokojiť Západ.

Iba sa jednoducho rozhodol, že jednu špeciálnu operáciu vymení za druhú. Monsterproces so Savčenkovou, ktorý mal ukázať Rusku a celému svetu „zverské zubadlá ukrajinského nacizmu“, neslávne zlyhal – namiesto zubadiel sme videli statočnú ženu, ktorá sama čelila represívnej mašinérii. Putin si mohol nevšimnúť toto zlyhanie. Súd sa konal, vina bola „dokázaná“, rozsudok vynesený. Ale čo ďalej? Aký by už len bol osoh zo Savčenkovej v kolónii – stále čítať o jej hladovkách, počúvať večné telefonáty od Merkelovej a Kerryho a neustále dožadujúceho sa Porošenka. Aby napokon čo?

A vtedy špeciálnu operáciu „odplaty“ vymenil za špeciálnu operáciu „Medvedčuk“(Viktor Medvedčuk je ukrajinský politik, oligarcha a krstný otec Putinovej dcéry, pozn. prekl.). Ruskí diváci si nemohli nevšimnúť odvolaného ukrajinského politika po ľavej strane svojho vlastného prezidenta vo chvíli stretnutia s príbuznými zahynuvších (novinárov). Podľa Putinovej verzie to práve Medvedčuk prehovoril príbuzných, aby sa na prezidenta obrátili s prosbou o udelenie milosti ukrajinskej hrdinky – pripomeniem, že sama Savčenko to odmietala urobiť. Lenže z akého dôvodu bol na takúto misiu potrebný ukrajinský emisár, ktorý so Savčenkovou nemá nič spoločné? Prečo nie advokát samotnej Nadeždy? Či jej vlastní príbuzní?

Pretože Savčenko je v tomto príbehu sekundárna, primárny je Medvečuk. Medvedčuk je už veľa rokov, takpovediac, žlto-belasým Putinovým snom. Práve tento človek môže, podľa mienky viacerých, priviesť Ukrajinu do imperátorského koterca, ukončiť jej európsku integráciu, „zahrať späť“ obidva Majdany. Medvedčuk sa „stratil“ ešte v roku 2004, keď sa Leonid Kučma, ktorého hlavou prezidentskej kancelárie bol, musel zúčastniť ešte jedného kola prezidentských volieb, čím fakticky odovzdal moc nenávidenému Juščenkovi. Ale toto Medvedčukovo zlyhanie nezabránilo Putinovi v tom, aby ho urobil jeho osobným „dozorcom“ za Janukovyčovho prezidentstva a otvorene tak demonštroval svoje sympatie k odvolanému priateľovi. Vo svete Vladimíra Putina Viktor Juščenko, Viktor Janukovyč a Piotr Porošenko nikdy neboli prezidentami Ukrajiny. V jeho svete Ukrajine vládne už dvanásty rok Viktor Medvedčuk.

Medvedchuk

A cieľ ruského prezidenta je skĺbiť tento ozajstný svet, farebný a naplnený priateľstvom, v ktorom je im s Medvedčukom tak dobre, s týmto obyčajným omylom súčasnej Ukrajiny. Ak mu poviete, že väčšina Ukrajincov a Ukrajiniek nielen že nepochopila Medvedčukovu úlohu spasiteľa, ale si ju ani nevšimla, neuverí vám. On totižto presne vie, že poslal zreteľný a jasný signál, ktorý správne pochopia a skôr či neskôr začne fungovať. A ak nezačne, vtedy sa Putin s Medvedčukom prichystajú k ďalším signálom. A nemusí to vôbec byť vojna. Môže to byť aj mier. Mier na Donbase, ktorý dajú Medvedčukovi, samozrejme, že na prosbu príbuzných, Zacharčenka a Plotnického. (súčasní miestodržitelia neuznanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, pozn. prekl.).

Uisťujem vás, že sa Putin neupokojí, kým sa s Medvedčukom nestretnú na rozprávkovom krištáľovom moste a nepošlú odtiaľ vzdušný bozk prezidentovi Spojených štátov. Zo šteklivej situácie tohto nezištného mužského priateľstva môžu byť len dve cesty von: buď sa Medvedčuk naozaj stane prezidentom Ukrajiny, alebo Putin prestane byť prezidentom Ruskej federácie.

Druhý variant sa mne osobne páči viac.

Z ruského originálu preložila Kristína Karabová.

Foto hore: Solidárne protesty ešte pred prepustením. Zdroj: flickr.com. Autor: Viktor Kirilko

Foto v článku: Na snímke Viktor Medvedčuk, druhý rad v strede. 

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články