Skrátenie pracovného času: Diskusia ako snaha zdiskreditovať druhú stranu?

od Ján Košč

Ad: Ako odborári zavádzajú o dĺžke pracovného života: ani sa na ňu nepozreli

Komentátor týždenníka Trend Michal Lehuta ostro skritizoval pokus Konfederácie odborových zväzov (KOZ) začať debatu o skracovaní pracovného času na Slovensku. Pri svojej kritike si pomohol grafmi spracovanými na základe oficiálnych štatistík, čo na prvý pohľad vyzerá formálne v poriadku, no zároveň sa pri tom dopustil niekoľkých zjednodušení a zavádzaní.

Michal Lehuta/etrend.sk – Ako odborári zavádzajú o dĺžke pracovného života: ani sa na ňu nepozreli

KOZ vyčíta, že sa pred tým, ako začali túto debatu, na problém dostatočne nepozreli, pritom ani on pri svojich argumentoch neuvádza všetky okolnosti, len kĺže po povrchu. Áno, KOZ možno vyčítať, že neprišla s konkrétnym návrhom, no na druhej strane je takýto postup logický, keďže tento problém má množstvo možných riešení. Od znižovania nadčasových hodín (v roku 2001 bolo schválene zvýšenie limitu zo 150 na 400 hodín), cez rozširovanie skrátených úväzkov, alebo vyškrtnutie odseku 5 z §21 zákonníka práce, zvýšenie počtu dní dovolenky, až po skracovanie týždennej pracovnej doby na celoštátnej, odvetvovej, alebo podnikovej úrovni. Je logické, že teraz na začiatku sa KOZ nechce a nemôže zamerať na jedinú cestu, hlavne, keď je jej záujmom diskutovať a nájsť riešenie, ktoré by mohlo vyhovovať aj zamestnávateľom a dokonca môže ísť aj o kombináciu týchto možností.

Novinár odborárom z KOZ vyčíta, že sa nepozreli na problematiku dostatočne do hĺbky, pričom sa zameriava, napríklad, na porovnávanie priemerných odpracovaných hodín v Holandsku a na Slovensku. Toto porovnanie ale nebolo ani jediným, ani hlavným argumentom odborárov. Ak sa pozrieme na tlačovú správu vydanú KOZ, tak zistíme, že toto „posolstvo“ si abstrahovali z celého súboru argumentov len novinári a preto by sa mal pán Lehuta zamerať skôr na kritiku samotných novinárov na Slovensku, za ich laxný prístup a neschopnosť analyticky pristupovať k takýmto dôležitým debatám.

Michal Lehuta k tejto téme síce pristúpil omnoho lepšie, ako drvivá väčšina ostatných novinárov, len bez snahy zistiť si dôležité podrobnosti. Druhým negatívom jeho prístupu je fakt, že sa tejto problematike postavil skôr ideologicky, ako odborne, v snahe dokázať svoj názor – povrchne a zaujato.

Poďme však pekne po poriadku. Najprv sa zameral na porovnanie odpracovaného času v Holandsku a na Slovenku. Jedným zo zásadných rozdielov, tak, ako to aj ukázal, je miera skrátených úväzkov. Kým v Holandsku pracuje na skrátené úväzky skoro 50 percent zamestnancov, na Slovensku menej ako 10 percent. Potiaľto s ním možno súhlasiť, no ako to už v takýchto prípadoch býva, pravda je skrytá v detailoch.

Obr. 1: Nedobrovoľné skrátené úväzky – zdroj

Keď sa pozrieme na mieru nedobrovoľných skrátených úväzkov zistíme, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je podiel ľudí pracujúcich nedobrovoľne na skrátený úväzok nadpriemerný. Spomedzi krajín V4, ktoré majú podobne nízky podiel zamestnancov na skrátené úväzky,  sme  rekordérmi s podielom tých nedobrovoľných. Kým v Holandsku v nedobrovoľných skrátených úväzkoch pracuje menej ako 10 percent, tak na Slovensku viac ako 30 percent. Ľudia na Slovenku jednoducho o skrátené úväzky veľký záujem nemajú, nakoľko aj celé úväzky bývajú zväčša na Slovensku slabo platené. A práve v politike nízkych miezd tkvie problém nezáujmu občanov pracovať kratšie. Takže, áno aj v skracovaní pracovných úväzkov je cesta, ktorou je možné dosiahnuť zníženie doby strávenej v práci. K debate na túto tému je ale potrebné pristupovať seriózne a nie ako analytici INESS, ktorý pred niekoľkými mesiacmi kritizovali fakt, že zamestnanosť u nás stúpa najmä vďaka nárastu skrátených úväzkov a že doteraz sme nedosiahli zamestnanosť na plné úväzky z roku 2008 a dnes, pri kritike odborov ohľadom témy skracovania pracovnej doby, vykrikujú, že na Slovensku máme primálo skrátených úväzkov.

Obr. 2: Nezamestnanosť na Slovensku klesá najmä vďaka skráteným úväzkom, zdroj: INESS

Tu by sa mal Michal Lehuta skôr opýtať zamestnávateľov, prečo neponúkajú viac postov v skrátenom režime, keďže tomuto stavu nebráni žiaden zákon, skôr naopak. Bráni tomu jediné, primerané mzdové ohodnotenie takejto práce.

Ďalší graf, ktorý vytiahol redaktor Trendu zobrazuje priemerný vek odchodu do dôchodku, kde sa Slovensko umiestňuje na poslednom mieste. Samozrejme, nechystám sa spochybňovať štatistiku OECD, skôr ide o to, že Michal Lehuta sa znova nepozrel na kontext. V prvom rade je táto štatistika neaktuálna, nakoľko je už staršieho dáta a ako iste všetci vieme, dôchodkový vek sa každý rok na Slovensku postupne zvyšuje a aj keď eventuálne dôjde k jeho zastropovaniu, tak do dôchodku budeme odchádzať určite neskôr ako dnes a to ešte pán redaktor zabudol spomenúť, že už sa pomaly končia aj rôzne ním spomínané výnimky, napríklad pre ženy, ktoré mali možnosť odísť do dôchodku skôr len na základe počtu detí. Skorší odchod do dôchodku bez krátenia dôchodku sa každý rok týka menšieho počtu žien s vyšším počtom detí a o niekoľko rokov sa táto výnimka celkom zruší. Už dnes je takých žien, ktoré odchádzajú do dôchodku skôr ako muži veľmi málo.Rast dôchodkového veku na Slovensku, zdroj: Trend/Michal Lehuta a RRZ

Michal Lehuta/Trend.sk – Fico nezabránil nespravodlivému zvyšovaniu dôchodkového veku žien

Druhým faktom, na ktorý novinár akosi pozabudol, je fakt, že Slovenská populácia má výrazne horší zdravotný stav, ako je priemer OECD. Patríme v tomto ukazovateli medzi najhorších, takže je logické, že ľudia, ktorí majú zdravotné problémy hľadajú spôsoby, ako odísť do dôchodku skôr – či už do predčasných, alebo invalidných. Na Slovenku sa odrobí najviac nočných smien v EÚ, patríme medzi špičku v práci poobede a cez víkendy. Rovnaké rekordy trháme aj v nadčasovej práci a toto všetko sú okolnosti, ktoré výrazne zhoršujú zdravotný stav populácie – čo dokázali a dokazujú aj mnohé vedecké výskumy.

Prečítajte si aj:
Metaštúdia: práca v noci s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobuje vznik rakoviny
Úmrtnosť na rakovinu na 100 000 obyvateľov
Aj Liptáci majú nádej na dlhší život. Čo treba robiť, aby nás choroby nezabíjali
V noci pracujú státisíce Slovákov: Hrozí im rakovina a poškodenie DNA
O Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu sa delí trojica vedcov. Skúmali naše biologické hodiny

Ďalším argumentom, ktorým Michal Lehuta spochybňuje začiatok debaty o skracovaní pracovnej doby sú štatistiky o priemerných odpracovaných rokoch priemerného slovenského zamestnanca, pričom po zbežnom pohľade na graf sa zabúda pán komentátor pozrieť znova do hĺbky. Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny, kde bola a aj dnes je relatívne vysoká nezamestnanosť (OECDstat) a kde máme významný problém hlavne s dlhodobou nezamestnanosťou (OECDstat). A hoci sa tento problém u nás relatívne dobre darí zlepšovať, tak hlavne dlhodobá nezamestnanosť nám štatistiky použité Lehutom výrazne skresľuje, nakoľko aj (ne)odpracované roky dlhodobo nezamestnaných sa počítajú do štatistík práceschopného obyvateľstva.

Nezamestnanosť a dlhodobá nezamestnanosť, zdroj: Eurostat

Ďalším dôvodom, prečo sme v rebríčku priemerných odpracovaných rokov tak nízko, je materská dovolenka počas troch rokov po narodení dieťaťa, kedy sa matka stará o dieťa a po novom sa môžu zapájať aj otcovia. V Holandsku je materská dovolenka podstatne kratšia, na Slovensku dlhšia a pravdepodobne aj z tohto dôvodu sú tam tak rozšírené skrátené úväzky. Sociálna poisťovňa síce ráta materskú do odpracovaných rokov, pre účely dôchodkov, ale do štatistík odpracovaných rokov, ktoré použil Michal Lehuta sa tento čas neráta. Otázkou ostáva: Čo je lepší model? Ten náš, alebo ten Holandský? Ak by sme zaviedli holandský model u nás, asi by sme narazili na nedostatok kapacít v jasliach, škôlkach, nedostatočnú infraštruktúru a veľmi slabý sektor služieb (v Holandsku sú značne rozšírené služby opatrovateľských služieb pre deti) a aj na vyššie spomínaný problém s nedostatkom pozícií skrátených úväzkov s primeraným mzdovým ohodnotením. Zaujímavou otázkou, aj keď mimo témy tohto textu, tiež ostáva, či sa má materská dovolenka“ vnímať ako dovolenka, alebo ide skôr o prácu v prospech rodiny a spoločnosti?

Materská dovolenka, zdroj: OECD

A ak nám zároveň redaktor týždenníka Trend tvrdí, že pri aktuálnom nedostatku zamestnancov na Slovensku nie je priestor na skracovanie pracovnej doby, tak potom by sa mal pozrieť na fakt, že západné ekonomiky majú tento problém už dlhodobo a ešte väčší ako my (EUROstat) a predsa tam zamestnanci odpracujú v priemere menej hodín ako zamestnanci na Slovensku.

Ak teda Michal Lehuta tvrdí, že KOZ začiatok debaty odborne nevyšiel, tak mu odporúčame, nielen vyhľadávať grafy a argumenty, ktorými túto snahu KOZ možno v očiach verejnosti potopiť a zdiskreditovať, ale aby sa poriadne oboznámil s argumentami ktoré KOZ zverejnila. Prípadne sa skúsiť porozprávať s odborníkmi z KOZ, ktorí by mu pri jeho snahe tento problém odborne uchopiť, určite na mnohé jeho otázky radi odpovedali.

Skrátená verzia tohto komentára bola zaslaná redakcii časopisu Trend, ktorá ju odmietla zverejniť.

Obrázky: Eurostat, INESS, eTrend a OECD

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články