Autori dôchodkového automatu a aj politici problém neriešili a teraz sa zrazu cítia urazene a namiesto serióznej debaty okolo seba rozdávajú nálepky.
Niet asi lepšieho dôkazu o absolútne chýbajúcej reálnej diskusii na tému dôchodkového veku, ako je blog jedného z autorov dôchodkového automatu.
Označiť odborárov, ktorí prišli s návrhom na zastropovanie dôchodkového veku, za fiškálnych teroristov, je rovnaký argumentačný fail, ako by bolo označenie Jána Tótha za sociálneho teroristu alebo sociálneho netvora…
Veď kto dokáže viac poškodiť občanom Slovenska s podlomeným zdravím, slúžiacich najviac nočných v EÚ, ako niekto, kto im predlžuje vek odchodu do dôchodku bez ohľadu na iné ako fiškálne dôvody? No predsa sociálny terorista! Však?
Ale poďme od zbytočných rečí a nálepiek k faktom. V komentári Ján Tóth opísal, ako vznikol dôchodkový automat a v podstate priznal, že to nebolo na základe nejakej dlhodobej diskusie na tému dôchodkového systému, ani na základe celospoločenskej diskusie, ani na základe diskusie so zástupcami zamestnancov, a ani na základe diskusie o zdravotnom stave populácie.
Zákon vznikol ako reakcia na fiškálne potreby vtedajšieho rozpočtu, keďže štát potreboval presvedčiť investorov, aby Slovensku požičiavali peniaze za nižšie úroky. Podarilo sa, Slovensko si po schválení automatu začalo lacno požičiavať, ale externality tohto opatrenia zaplatia občania.
A keď sa pozrieme na šermovanie miliardami a tvrdenia o vyšších odvodoch a nižších dôchodkoch, ktoré Ján Tóth predvádza, tak možno konštatovať, že tiež ide o manipuláciu. Samozrejme, že každé sociálne opatrenie má svoju cenu a každá korekcia automatu bude niečo stáť, to však neznamená, že to nemáme urobiť. Otázkou, o ktorej tiež neprebieha žiadna diskusia, ostáva, ako to celé zaplatíme, pretože riešenie ako zvyšovanie odvodov a znižovanie dôchodkov sú len jednými z mnohých a určite nie nutnými.
Aj napriek tomu, že dnes Ján Tóth navrhuje, aby sa do vzorca automatu zahrnulo dožitie v dobrom zdraví, tak ani pri vzniku automatu, ani nikdy potom toto nikto reálne nenavrhol, hoci odbory od začiatku upozorňovali na potrebu riešiť tento problém. A aj v aktuálnom prípade ide skôr o rétorické cvičenie ako reálny návrh.
Zákon bol schválený v roku 2012 a dodnes sme sa nedočkali jeho potrebných korekcií. Už jeho vtedajšie schválenie s tým, že začiatok jeho reálneho nábehu do života sa odložil o niekoľko rokov, bolo robené so zámerom využiť manipulatívnu techniku na ovládanie verejnosti, ktorú opísal Noam Chomsky už pred desaťročiami. Ľudia si skôr zvyknú a nerepcú, ak škrty v sociálnej oblasti zavádzame buď postupne, alebo v dlhšom časovom horizonte.
Autori automatu a aj politici tento problém napriek požiadavkám neriešili a teraz, keď zobrali odbory iniciatívu do svojich rúk, tlačené do tejto aktivity svojou členskou základňou a občanmi, tak zrazu sa cítia urazene a namiesto serióznej debaty okolo seba rozdávajú nálepky?
Nech už dopadne hlasovanie o zastropovaní dôchodkového veku akokoľvek, jedno je jasné, systém a jeho financovanie bude potrebné – tak či onak – ďalej upravovať. No najprv bude potrebné začať na túto tému serióznu a celospoločenskú diskusiu, pretože nie sú dôležité len fiškálne ukazovatele, ale aj tie sociálne. A diskusia sa určite nezačína rozdávaním nelichotivých nálepiek. Ak nebudeme brať na zreteľ ľudí a ich potreby, tak nie sme spoločnosť, v ktorej sa oplatí žiť. Aj napriek skvelým ekonomickým výsledkom.
Článok bol pôvodne zverejnený v DenníkuN.
Fotografia: Huy Phan / Pexels
