Prečo automobilka nemá pravdu, keď sa sťažuje, že vysoké mzdy ničia jej schopnosť konkurovať sestrám v iných krajinách.
Predstaviteľ automobilky pri predstavovaní investície povedal, že vrásky na čele im robia vysoké mzdové náklady a ceny elektriny. Problematika cien elektriny je stará záležitosť, nedá sa s tým polemizovať a riešenie pravdepodobne nebude také jednoduché, ako ho prezentoval minister financií.
Problémom v tomto prípade však je sťažnosť na vysoké mzdy v automobilke, ktoré vraj sťažujú konkurencieschopnosť v rámci korporácie.
Automobilka argumentuje tým, že musia konkurovať iným továrňam koncernu, napríklad v Poľsku, Srbsku, Turecku aj v Španielsku. To, že ide o manipuláciu, v ktorej korporácia prenáša svoju schopnosť konkurovať iným výrobcom áut na svojich zamestnancov na ekonomickej periférii, je síce smutné, ale signifikantné.
Taktiež treba, ak sa bavíme o mzdových nákladoch, spomenúť aj náklady na život. Na Slovensku sme v roku 2020 dosiahli 88 percent priemeru cenovej hladiny v EÚ, takže požadovať od slovenských zamestnancov, aby výškou svojich miezd konkurovali zamestnancom v Srbsku, Turecku a Poľsku, je scestné a nemorálne.
Bolo by žiaduce, aby aj manažmenty slovenských firiem prestali vyplákavať na tému rastúcich mzdových nákladov a radšej investovali do výskumu a vývoja
Porovnateľnú cenovú hladinu máme jedine so Španielskom, no ani tam sa takéto zjednodušované porovnávanie nedá označiť inak ako demagógiou. Prečo slovenský manažment automobilky nespomína, akú dobrú majú mzdovú konkurencieschopnosť oproti pobočkám vo Francúzsku alebo v Británii?
Aj napriek faktu, že ide o relatívne podobné fabriky a výrobu, tak každá z týchto fabrík má svoje špecifiká a na konkurencieschopnosť týchto jednotiek tvoriacich produkciu korporácie môžu mať, a aj pravdepodobne majú, mzdové náklady marginálny vplyv.
Zaujímavé by bolo, ak by korporácia zverejnila, aký podiel tvoria mzdy na celkových nákladoch jednotlivých pobočiek, ale i celej korporácie.
Prekonaný model
Investícia, ktorú ohlásilo vedenie slovenskej automobilky, je na jednej strane výborná správa, no aj tu máme jedno zásadné ale. Firma vraj požiadala aj o štátnu pomoc a ešte nie je jasné, aká bude odpoveď štátu.
V konečnom dôsledku sa pokojne môže stať, že štát na pomoci a daňových úľavách nakoniec „vráti“ veľkú časť investície investorovi.
Tu je však potrebné položiť viacero otázok. Investícia príde od matky alebo sa reinvestuje zisk tunajšej pobočky? Zaujímavou informáciou by mohol byť aj údaj, aký podiel tvorí táto investícia, ohlasovaná s veľkým humbukom, na tržbách slovenskej automobilky.
Celkom pekné by bolo vidieť čísla od začiatku existencie tejto firmy na Slovensku. Podľa francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho totiž medzi rokmi 2010 – 2016 odtieklo zo Slovenska do zahraničia dvakrát viac kapitálu, ako pritieklo vo forme priamych zahraničných investícií.
Podľa výskumníkov NBS a ETUI je pozitívny vplyv zahraničných investícií značne limitovaný a určite nepomôže vyzdvihnúť slovenskú ekonomiku na vyššiu úroveň. Samozrejme, netreba sa hneď utiekať k opačnému extrému a PZI rovno odmietať.
S výskumníkmi súhlasí aj Americká obchodná komora na Slovensku, ktorá nedávno vydala vyhlásenie, v ktorom hovorí, že model založený na politike nízkych miezd a lákaní zahraničných investícií bol prekonaný v celej východnej Európe.
Preto by bolo žiaduce, aby aj manažmenty slovenských firiem prestali vyplákavať na tému rastúcich mzdových nákladov, hoci ani len náhodou nie sú horibilné, a namiesto toho investovali do výskumu, vývoja a rozvoja slovenského hospodárstva.
A to bez toho, aby z takýchto investícií robili niečo mimoriadne.
Článok vyšiel pôvodne v denníku SME.
