Trh práce, odbory a digitálna revolúcia

od Monika Uhlerová

Važení čitatelia,

prinášame vám už druhý ročník série „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý druhý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.

Digitalizácia (prípadne 4. priemyselná revolúcia, digitálna revolúcia, inteligentný priemysel, Priemysel 4.0, digitálna ekonomika) stavia svet práce pred mnohé vážne otázky. V rámci danej témy sa hovorí najmä o technologických a ekonomických súvislostiach, prípadne o možných zmenách na trhu práce. No veľmi málo pozornosti sa venuje sociálnym dosahom, ktoré však musia byť reflektované v nových prístupoch a nástrojoch verejných politík.

V danom kontexte možno predpokladať viacero rizík, ale aj príležitostí, a hovoriť o všeobecných dosahoch digitalizácie, ktoré sa prenášajú do makroekonomických zásahov vyplývajúcich z vývoja na trhu práce, odmeňovania, sociálnej nerovnosti, kvality novovytvorených, transformovaných alebo presunutých pracovných miest. Nové technológie, automatizácia a digitalizácia majú vplyv na kvantitu a kvalitu práce, ale aj formu a povahu práce (potreba zvýšenia kvalifikácie a zručností, zvýšená polarizácia medzi nízko a vysokokvalifikovanými typmi práce, stierajúce sa rozdiely medzi platenou a neplatenou prácou). Čoraz viac narastajú nestabilné formy práce a znížená istota zamestnania (pozri ILO, 2018). V súvislosti s predikovaným vývojom na trhu práce možno identifikovať nasledovné základné scenáre a trendy:

• vznik a tvorba pracovných miest, vznik nových odvetví, nových produktov a služieb, vznik nových profesií;

• transformácia a zmena súčasných pracovných miest s novými formami riadenia, organizácie práce;

• zánik pracovných miest a ich nahradenie robotmi a automatmi;

• zmena foriem práce ako napríklad platformová práca, zdieľaná alebo kolaboratívna ekonomika, práca z domu, práca na diaľku, domácka práca, neformálna ekonomika, gig ekonomika, crowdsourcing;

• zmena charakteru a prístupov k práci v sociálno-psychologickom a behaviorálnom kontexte – ghosting at work (zdúchnutie z práce), fire movement (vystrelenie), gig reality (realita jednorázovej práce), passion exploitation (emocionálne vykorisťovanie), unretirement (ne-odchod do dôchodku);

Medzi najviac ohrozené profesie a odvetvia s najvyšším rizikom (stupňom) postupnej automatizácie a digitalizácie možno zaradiť kancelárske a administratívne práce, predaj a obchod, dopravu a logistiku, spracovateľský priemysel, výstavbu, niektoré druhy služieb (finančné, daňové poradenstvo, preklady a pod.). Do roku 2022 budú najviac na ústupe oblasti ako vkladanie údajov, účtovníctvo, výkazy a mzdárstvo, administratívna činnosť, hromadná továrenská práca, informácie klientom a zákaznícky servis, podpora obchodu a úradnícky manažment, audítorstvo, materiálne zabezpečenie a skladníctvo, klasický manažment výrobných procesov či poštová služba. Naopak, medzi najviac rozvíjajúce sa alebo stabilizované profesie, oblasti či odvetvia s najnižším rizikom dopadov automatizácie možno zaradiť vzdelávanie, umenie a médiá, právne služby, manažment a riadenie ľudských zdrojov, niektoré finančné služby, poskytovanie zdravotných a sociálnych služieb, vedu a výskum, ďalšie typy služieb (sociálna práca, starostlivosť o zdravie, telo, krásu a pod.), dátová analýza a expertíza, umelá inteligencia a výučba strojov, moderný manažment výrobných procesov, vývoj softvérov a aplikácií, profesionálny obchod a marketing, veľké dáta, digitálna transformácia, nové technológie, organizačný rozvoj, servis informačných technológií.

Riziká a ohrozenia vs. prínosy a príležitosti

V dôsledku vyššie načrtnutých vývojových tendencií možno očakávať (sociálne) riziká v podobe redukcie pracovných miest, nárastu štrukturálneho nadbytku pracujúcich, zmenšujúcej sa schopnosti nových sektorov a odvetví absorbovať pracovné miesta, znižujúcej sa schopnosti zamestnancov vyhrať súťaž proti technológiám za pomoci vzdelania, rozšírenej technologickej nezamestnanosti, prehlbovania príjmovej nerovnosti, nárastu chudoby a sociálneho vylúčenia spojeného s (novými a „novšími“) sociálnymi rizikami, zvyšujúcej sa nezamestnanosti, nárastu tlaku na systém sociálneho zabezpečenia a jeho financovania, vznikajúcich (nových) foriem (prekérneho) zamestnania a nárastu neistých pracovných miest, znižovania podielu práce na národnom dôchodku, znižovania miezd, pracovných a sociálnych štandardov a následného oslabovania schém sociálneho zabezpečenia, monopolizácie, nárastu sivej ekonomiky a daňových únikov, nedostatočnej ochrany zamestnancov v prostredí novovytvorených pracovných miest v nových odvetviach (BOZP, pracovnoprávna oblasť), rozširujúcej sa pracujúcej chudoby. Uvedené riziká môžu viesť k zvýšenej polarizácii spoločnosti v dôsledku sociálneho vylúčenia časti obyvateľstva, polarizácii spoločnosti v dôsledku rastúceho tlaku na výnimočné schopnosti (potrební vs. nepotrební), k zvyšovaniu chorobnosti a nárastu istých foriem ochorenia. Ohrozenia možno hľadať v nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, v deficite zabezpečenia vzdelávania pre potreby trhu práce, v nedostatočnej schopnosti adaptability a flexibility vzdelávacieho systému, v neochote vzdelávať a vzdelávať sa. Ďalšie nepriame, ale na vyššie spomenuté nadväzujúce riziká sa skrývajú v nedostatočných príjmoch do verejných rozpočtov na zabezpečenie verejných politík, v nedostatočnom poznaní „nového“ technologického a digitalizovaného prostredia, v nedostatočnej reflexii zmien v legislatívnom rámci a v opatreniach verejných politík. Uvedené hrozby generujú vyššiu energetickú záťaž, spomaľovanie domácej spotreby a oslabovanie kúpnej sily obyvateľstva, sťahovanie výroby späť do materských firiem, únik potenciálnych príležitostí pre zdanenie (zdanenie digitálneho priestoru), demografickú krízu (príčina i následkok) či príchod chýbajúcej (ne)kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia.

Ako už bolo na viacerých miestach spomínané, digitalizácia však prináša aj príležitosti a to najmä v podobe generovania nových pracovných miest, čo vytvára potenciál rastu konkurencieschopnosti, ktorá by však mala byť postavená na inováciách a nie na lacnej a prekerizovanej práci. Potenciál digitalizácie možno hľadať aj vo zvýšení pracovných zručnosti zamestnancov, raste produktivity a dynamiky obchodu, raste produktivity práce spojenej s vytváraním vyššej pridanej hodnoty, náraste spotrebiteľských benefitov, v zlepšení interpersonálnej konektivity, v synergickom efekte niektorých sektorov ako napr. IKT sektora generovať vysoký počet pridružených pracovných miest, v prekonávaní pracovných bariér pre ľudí s postihnutím, v redukcii práce a fyzickej záťaže, v zefektívňovaní práce, v presune pracovnej sily do oblastí vzdelávania, služieb, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vo využití kreatívneho potenciálu človeka, v náraste investícií do vedy a výskumu a v celkovom náraste blahobytu.

Reflexie verejných politík

Poznajúc riziká, ohrozenia, ale i príležitosti a prínosy digitalizácie bude nevyhnutné nastaviť verejné politiky tak, aby zo 4. priemyselnej revolúcie neprofitovala len úzka skupina tzv. zvýhodnených. Cesta vedie cez nástroje daňovej, sociálnej, vzdelávacej politiky, posilňovanie príjmov verejných rozpočtov napríklad cez oveľa ambicióznejší daňový mix, presun daňového bremena z práce na kapitál a posilnenie korporátnych daní, progresívne zdaňovanie a platby do schém zdravotného a sociálneho zabezpečenia, zavedenie nových alebo posilnenie u nás skôr marginálnych daní, napr. daň z luxusu, majetkové dane, environmentálne dane, digitálne dane, dane z robotov, dane z nehnuteľností; ďalej posilnenie sociálneho dialógu ako garancie sociálneho zmieru a prevencie sociálnych konfliktov na všetkých úrovniach horizontálnej i vertikálnej; definičné a legislatívne ukotvenie nových foriem práce v pracovno-právnom, daňovom kontexte, v systéme sociálneho zabezpečenia.

Dané výzvy sa spájajú s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociálnych práv, vytváraním kvalitných a hlavne udržateľných pracovných miest, skracovaním pracovného týždňa, znižovaním daňového zaťaženia práce, vyšším zapojením žien a mladých ľudí do rozhodovacích procesov, nerovným zaobchádzaním so zamestnancami a zamestnankyňami na pracovisku, či sociálnou inklúziou marginalizovaných skupín.

Nevyhnutná bude zásadná reforma vzdelávania, prispôsobenie vzdelávacích potrieb novým trendom, posilnenie systému celoživotného vzdelávania, posilnenie sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania ako garancie sociálneho zmieru a prevencie možných sociálnych konfliktov na všetkých úrovniach horizontálne i vertikálne (podnikové KV, odvetvové KV, národná tripartita, regionálny sociálny dialóg) s posilnením postavenia zástupcov zamestnancov, legislatívne ukotvenie nových foriem práce – pracovno-právny, daňový kontext, ochrana a združovanie pracujúcich, posilnenie rôznych nástrojov prevencie, v zdravotnej politike posilnenie nástrojov prevencie, rehabilitácie a rekondície, reflexia nových fenoménov v koncepciách a opatreniach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Keďže najmä v súvislosti s robotizáciou môže vznikať výrazný tlak jednak na zánik pracovných miest, ale aj na presun pracovného času na stroje, je nevyhnutné uvažovať o rôznych formách skracovania pracovného času, skracovania jeho „zložiek“ a flexibilite pracovného času. Z uvedeného vyplýva aj zvýšený dôraz na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Nevyhnutným bude zlepšovanie a skvalitňovanie pracovného prostredia a eliminácia psychosociálnych rizík, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, prispôsobenie zdravotnej politiky s dôrazom na prevenciu, rehabilitáciu, rekondíciu reflektujúc možný vznik nových typov chronických ochorení a chorôb z povolania1. Dôrazná reflexia demografického vývoja a starnutia populácie a s uvedeným súvisiacich otázok sociálneho zabezpečenia v post produktívnom veku vyžaduje aj dôchodkovú reformu. Ďalej by mal štát poskytovať adekvátne sociálne služby a prijať opatrenia, ktoré zlepšia starostlivosť o starších ľudí.

Dlhodobé udržiavanie štruktúry priemyslu bez dostatočnej diverzifikácie spôsobuje vyčerpávanie a Slovensko už niekoľko rokov napriek rastu nedobieha vyspelé európske ekonomiky. Ekonomika Slovenska je „montážnou dielňou“ bez inovácií s hlavnou konkurenčnou výhodou v podobe nízkych nákladov výroby vďaka lacnej pracovnej sile, čo nie je do budúcnosti, ale už aj v súčasnosti udržateľné. Navyše, aj pri tak nízkych nákladoch na zamestnancov v porovnaní s ostatnými krajinami by mali tieto generovať vyššiu produktivitu, ktorá by bola dosiahnutá práve zmenou ekonomiky. Hospodársky rast Slovenska sa dostatočne nevyužil na ďalšiu nevyhnutnú transformáciu ekonomiky. V tejto súvislosti je potrebné zavádzať/podporovať výroby s vyššou pridanou hodnotou, obmedziť verejné investície do nových „montážnych výrob“ a namiesto toho aktívne vyhľadávať a podporovať prioritne výroby s vyššou pridanou hodnotou, aktívne podporovať najmä malé a stredné produktívne podniky a zvyšovať ich podiel na pridanej hodnote. Zmena ekonomiky by mala smerovať k spravodlivej transformácii na ekonomický model odpovedajúci na technologické výzvy a zmeny, ktoré prináša digitalizácia a Priemysel 4.0. Spravodlivá transformácia by okrem technologických zmien mala prioritne reagovať aj na klimatické zmeny, environmentálne udržateľnú ekonomiku (v zmysle Európskeho ekologického dohovoru – klimaticky neutrálne hospodárstvo) a tvorbu spravodlivých zelených pracovných miest, ktoré zabezpečia sociálne istoty a sociálnu spravodlivosť pre pracovníkov.

Pozícia odborov v nových podmienkach hospodárskej transformácie a tranzície

J. Visser vo svojej analýze Trade Unions in the Balance (ILO, 2019) načrtol štyri možné scenáre vývoja odborov v digitálnej ekonomike:

1. postupná marginalizácia odborov – daný scenár nastane v prípade, ak budú súčasné trendy v odborovom organizovaní pokračovať bez zmien. S klesajúcou mierou unionizácie budú odbory stále menej relevantné, ich sila bude oslabovať a nebudú mať významný vplyv na trh práce a tvorbu politík.

2. dualizácia odborov a ich politík – namiesto postupného zhoršovania situácie budú odbory schopné obrániť svoju pozíciu a odolávať tam, kde sú v súčasnosti silné, napr. vo veľkých firmách, pri profesiách s kvalifikovanou, remeselnou pracovnou silou, v logistike, u odborníkov vo verejnom sektore, v sociálnych službách a pod. Daný scenár predpokladá ostrejšie rozlíšenie a väčšie rozdiely medzi firmami s odborovými organizáciami a firmami bez odborov.

3. náhrada odborov a výmena za iné formy – odbory postupne ustúpia iným formám societálneho zastúpenia, ktoré budú vychádzať z a) legislatívy (záruky minimálneho a životného minima, mzdové panely, zamestnanecké rady, rady pre produktivitu, arbitrážne a kontrolné orgány), b) iniciatívy zamestnávateľov (zapojenie zamestnancov, etické kódexy, rôzne participatívne modely), c) obchodné modely (právnické firmy, sprostredkovateľské pracovné agentúry, konzultanti) a d) viac či menej spontánne, prerušované formy sociálnej a komunitnej činnosti.

4. revitalizácia odborov – odbory nájdu spôsob, ako posilniť svoju revitalizáciu, zvrátiť súčasný trend, omladiť členskú základňu a rozšíriť svoje pôsobenie nad rámec súčasnej členskej základne a uspieť pri organizovaní „novej nestabilnej pracovnej sily“ v digitálnej ekonomike (napr. Data Labour Unions, YouTubers Unions). Výzvy na trhu práce v kombinácii s digitálnou revolúciou a prechodom do online sveta sú zároveň veľkou príležitosťou, odbory môžu reagovať inovatívne, myslieť a pristupovať tzv. „outside the box“ (mimo zaužívané schémy). Aj odbory na Slovensku majú veľký priestor na zvyšovanie členskej základne prostredníctvom zastupovania ich záujmov a integrácie nových typov pracovníkov do svojich štruktúr a to hlavne za predpokladu akceptácie inovatívnych prístupov a stratégií a búrania doterajších interných štrukturálnych bariér. Môžeme identifikovať niekoľko skupín pracovníkov, ktorým už v súčasnosti chýba odborové zastúpenie (najmä v zmysle ponuky a záujmu aktívnej reprezentácie ich záujmov), napr. agentúrni zamestnanci, platformoví pracovníci, domácki pracovníci, migrujúci pracovníci, imigranti, študenti, nezamestnaní a pod. Ich formalizovaná reprezetácia v prvom rade predpokladá identifikáciu týchto skupín pracujúcich, poznanie ich potrieb a záujmov a prispôsobenie činnosti odborov tak, aby bolo možné tieto plnohodnotne artikulovať, demonštrovať a zastupovať.

Ak sa odbory majú stať dôležitými aktérmi pri tvorbe a adaptácii verejných politík, je dôležité, aby ich predstavitelia i členovia porozumeli, prečo je tranzícia nevyhnutná, čo prinesie, ako k nej prispieť i ako k nej pristúpiť. Úloha odborov na všetkých úrovniach, podnikovej, národnej, európskej i medzinárodnej, bude aj v tomto transformačnom procese nezastupiteľná. Je to jeden z mála nástrojov pracujúcich, cez ktorý môžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujúcich či vydobytie ďalších sociálnych štandardov a opatrení smerujúcim k sociálnej spravodlivosti, zabezpečeniu, solidarite, zachovaniu dôstojnej práce a dôstojného života vôbec.

1 Dopad digitalizácie na bezpečnosť a zdravie pri práci bude vážny najmä v podobe zvýšeného stresu, psychosociálnych rizík, syndrómu vyhorenia v dôsledku zvýšených nárokov na výkon, čas, tempo, spracovanie informácií, zmien sociálnych vzťahov a foriem komunikácie. Z fyziologického hľadiska možno očakávať zvýšený nárast ochorení kardiovaskulárneho systému, obezity, cukrovky, pohybového aparátu atď.

Autor ilustrácie: Julián Bosák ml.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články