V júli 1937 sa v španielskej Valencii, ktorá bola za španielskej občianskej vojny vtedajším centrom republikánov, konal 2. Medzinárodný kongres za obranu kultúry. Antifašistické podujatie, ktoré súbežne prebiehalo aj v Barcelone, Madride a Paríži, malo celosvetový ohlas a pre intelektuálov z rôznych krajín sa stalo priestorom vyjadrenia solidarity so španielskymi republikánmi. Nemecký dramatik Bertold Brecht pri tejto príležitosti predniesol svoj úderný príspevok prihovárajúci sa za ochranu kultúry pred vzmáhajúcim sa fašizmom. Do slovenčiny preložil Martin Makara.
Asi pred štyrmi rokmi sa v mojej vlasti udialo niekoľko udalostí, ktoré naznačili, že sa celá kultúra ocitá v smrteľnom ohrození. Fašistický prevrat vyvolal po celom svete bezprostredné, vášnivé protesty. Pobúrenie svetovej verejnosti bolo prirodzenou reakciou na násilie, ktoré prevrat sprevádzalo. Aj napriek tomu však zásadnosť udalostí v Nemecku v r. 1933 uniká dokonca aj tým, ktorí voči prevratu protestovali najhorlivejšie. Každý si síce uvedomuje významnosť každej izolovanej skutočnosti, avšak zabúdame na elementárnu otázku, ktorej dnes kultúra čelí: „Byť, či nebyť?“
V Španielsku sa dejú obludné udalosti: bombardovanie miest a dedín a masakrovanie celých častí populácie. To všetko by nám malo slúžiť na to, aby sme si uvedomili, čomu čelíme v krajinách pod nadvládou fašizmu. Situácia v mojej domovine je síce menej dramatická, ale o nič menej desivá. Tieto udalosti osvetľujú strašné príčiny bombardovania Guernicy či ničenia budov nemeckých odborov v r. 1933. Nárek verejne popravených znie ešte bolestivejšie, ak začujeme aj anonymný nárek väzňov mučených gestapom. Fašistickí diktátori svoju hrôzovládu exportujú zahraničným pracujúcim po tom, čo ju otestovali na domácom proletariáte. K Španielom sa správajú práve tak, ako k vlastným Nemcom či Talianom. Fašistickí diktátori stavajú letiská, ich vlastné národy ostávajú bez chleba a masla a cudzím národom sa medzitým vrchovato dostáva bômb. Odbory sa postavili za chlieb a maslo a proti bombám. Potlačili ich. Kto by dnes už len pochyboval o tom, že za tým všetkým stojí systém, ktorý zo zbraní a obchodu s nimi financuje robotníctvo, ktoré je nútené slúžiť kapitálu?
Akonáhle sa frontálny útok na ekonomické a politické postavenie nemeckých a talianskych pracujúcich ukázal ako účinný, akonáhle bola demokracia a sloboda odborovo sa organizovať a vyjadrovať sa potlačená, útok na kultúru bol korunovaný úspechom.
Pridlho nám trvalo, kým sme si uvedomili, že rozbitie odborov, búranie kostolov a ďalších pamätníkov kultúry znamená v princípe to isté. Cez toto slabé miesto napadli fašisti kultúru.
So stratou svojho politického a ekonomického postavenia prišiel nemecký a taliansky ľud o všetky svoje kultúrne prostriedky. Sám Goebbels vo svojich divadlách zíva nudou. Španielsky ľud, ktorý zbraňami bráni svoju zem a demokraciu, vybojúva späť a chráni svoju kultúrnu tvorivosť. Každý hektár vydobytej pôdy je zároveň zachráneným centimetrom štvorcovým malieb vystavených v múzeu Prado.
Ak dnes čelíme takejto situácii; ak je kultúra neoddeliteľná od kolektívnej tvorivosti ľudí; ak je úzko spätá s materiálnou mocou; ak jedna a tá istá vlna násilia dokáže ľudí okrádať o chlieb, maslo aj sonety; ak je kultúra čímsi naskutku materiálnym – čo treba robiť, aby sme kultúru zachránili?
A čo môže urobiť kultúra sama? Dokáže bojovať? Nuž, práve bojuje. Dokáže to. Boj sa skladá z niekoľkých fáz. V prvej fáze sa izolovaní umelci stránia nepríjemných udalostí, ktoré sa v spoločnosti dejú. Samotná podstata barbarstva, ktorej čelia, im však velí vzoprieť sa mu. V ďalšej fáze sa proti nemu umelci organizujú. Jedine tak s barbarstvom možno bojovať. Od protestov sa posúvajú k požiadavkám, od ponosov k bojovým heslám. Nezaoberajú sa poukazovaním na zločiny, ale nahlas pomenúvajú kriminálnikov a požadujú ich potrestanie. Uvedomujú si, že nenávisť k útlaku musí vyústiť do odzbrojenia utláčateľov. Uvedomujú si, že súcit s obeťami nie je to isté ako súcit s vinníkmi. Uvedomujú si, že zápal sa musí premeniť na hnev. Uvedomujú si, že strach z násilia sa sám stáva násilným. Násilie vôle ľudí vzoprieť sa útlaku musí byť v opozícii k násiliu izolovanej, privilegovanej triedy.
Tieto vojny sa nikdy neskončia. Nikdy nechladnúce motory lietadiel, ktoré len včera bombardovali nešťastnú Etiópiu, bežia opäť na plné obrátky, aby so svojimi nemeckými komplicmi pacifikovali španielsky ľud. Bitka sa ešte ani neskončila a nad Čínou už hučia motory japonského imperializmu.
Tejto a všetkým ostatným vojnám musíme sami vyhlásiť vojnu. Musíme k nej pristupovať vážne.
Kultúra sa dlho – až príliš dlho – mohla materiálnym zbraniam agresorov brániť len intelektuálnou výzbrojou. Kultúra nie je len prejavom ducha, ale predovšetkým materiálnou záležitosťou. Ako taká musí byť bránená materiálne.
Text je preložený z internetového archívu marxists.org. Pôvodne bol prejav publikovaný v septembri 1937 v magazíne Commune, 5. ročník, číslo 49.
Fotografia: ruiny zbombardovanej Guernicy. Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv.
