Zelené politiky sú fajn, ale čo sociálne dopady?

od Ján Košč

Vieme, koľko to všetko bude stáť a sme ochotní toto všetko zaplatiť?

Europoslanec Martin Hojsík tvrdí, že „na mŕtvej planéte zisk nevyrobíte“ a vraj aj preto sa politici (vrátane Hojsíka – „bývalého grinpisáka“) aj európski kapitáni priemyslu zhodli na potrebe podpory skutočnej zelenej energie.

Negatívne dopady

Zelené politiky sú, samozrejme, nesmierne dôležité na zachovanie života, ako ho dnes poznáme. No tieto zmeny budú mať aj nepriaznivé sociálne dosahy. Ceny elektrickej energie pôjdu zákonite hore, ceny elektromobilov sú pre bežných obyvateľov Slovenska v podstate nedosiahnuteľné a náklady na verejnú dopravu budú tiež rásť.

Mnohí zamestnanci v rámci zavádzania zmien v priemysle prídu o prácu. Občania budú nútení staré technológie, ktoré používali na vykurovanie domov a bytov, postupne vymeniť za nové, omnoho drahšie.

Áno, nejde o fazuľky a tieto zmeny sú jednoznačne potrebné. O tom sa snáď nikto príčetný dohadovať nebude. No rovnako sa musíme pripraviť aj na fakt, že okrem samotnej výmeny technológii budeme musieť vyriešiť aj problém s hroziacou energetickou chudobou, ktorá nám tu hrozí.

Staré resty

Tieto investície, ktoré sú nutné do nových druhov priemyselnej výroby a výroby elektrickej energie, tu mali byť už pred desaťročiami (Rímsky klub bol založený v roku 1968 a klimatický panel IPCC v roku 1988), pretože klimatická kríza nezačala ani minulý rok, ani pred desaťročím. Veď už roku 1982, spoločnosť EXXON, vo svojej internej dokumentácii uvádzala, že ďalšie používanie fosílnych zdrojov energie spôsobí globálne oteplenie o jeden stupeň za štyridsať rokov – realita ukázala, že mali pravdu. Avšak, namiesto toho, aby začali konať, správu utajili a pokračovali v hromadení ziskov na úkor budúcich generácií.

Budú štáty a EÚ rovnako štedré aj k občanom, ktorým vzniknú zásadne vyššie náklady na život?

Kapitáni nielen európskeho, ale aj svetového priemyslu desiatky rokov strkali hlavy do piesku a nerobili nič, aby súčasnej situácii zabránili, práve naopak. Keby boli konali a investovali do nových technológií postupne, tak celkové náklady na ne by boli omnoho nižšie a mnohé už dávno splatené.

Pozri kto pýta peniaze

Je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom, no treba si to pripomínať, ak teraz priemyselné podniky a korporácie naťahujú ruku k štátom a EÚ, aby im tieto technologické zmeny zaplatili. Rovnako by však bolo potrebné pouvažovať, či budú štáty a EÚ rovnako štedré aj k občanom, ktorým tak isto vzniknú zásadne vyššie náklady na život.

Akým spôsobom budeme občanom kompenzovať nárast ceny elektrickej energie? Akým spôsobom budeme kompenzovať potrebu výmeny technológií používaných na vykurovanie domácností a nárast cien tepla z centrálnych zdrojov? Akým spôsobom budeme kompenzovať zvýšene náklady na dopravu? Ako vykompenzujeme rast cien všetkých tovarov a služieb?

Zákonite porastú ceny v hromadnej doprave a zároveň porastie cena áut s alternatívnymi pohonmi. Dokážeme presvedčiť slovenských občanov, že kúpa štvorkolesového miláčika je luxus, a dostaneme ich do verejnej dopravy? Možno áno, no aj do nej budeme musieť zainvestovať a zvýšiť jej kvalitu, frekvenciu a rozsah, možno aj zaviesť cestovné zadarmo.

Ako budeme riešiť problém tých zamestnancov, ktorí z dôvodu zavádzaných zmien prídu o prácu? Budeme ich riešiť ako baníkov z Prievidze? Vieme, koľko to všetko bude stáť a sme ochotní toto všetko zaplatiť?

Kto to zaplatí?

O týchto záležitostiach sa akosi verejne nerozpráva a nikto tento zásadný problém nerieši. Môžeme sa síce tváriť, že sa nám to všetko vyrieši samo, ale to si budeme sami sebe klamať. Nevyrieši. Ak si niekto myslí, že bežný obyvateľ Slovenska to už nejako dá, veď sme zvyknutí žiť aj z mála a fungovať takto dlhodobo. Lenže po zelených zmenách už nebude možné udržať ani len tie nízke životné úrovne na ktoré sme zvyknutí. Povinnosťou spoločnosti a politikov je ponúkať riešenia, inak sa nepodarí zrealizovať potrebné zmeny a namiesto toho sa s určitosťou dočkáme sociálnych búrok.

Autor fotografie Milan Seitler, zdroj: Unsplash

Skrátená verzia článku vyšla v denníku SME.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články