ŽILI SME V SOCIALIZME: HELENA (58)

od Redakcia

Naše deti

V manželstve sa nám narodili dve deti – dcéry. Staršia dcéra sa narodila v pôrodnici v T. Bola ešte svedkom nášho jednoizbového provizórneho bytu  na starom dome. Do nášho novopostaveného domu nám pribudla druhá dcéra. Bývali s nami až do ich osamostatnenia a vydaja.

Staršia dcéra ešte zo starého domu navštevovala 4 roky materskú školu, potom novopostavenú základnú školu a po jej skončení vyštudovala gymnázium v T. Pracovať začala ako asistentka v Československom rozhlase v B. Ako
21-ročná sa vydala a s manželom bývali v T., v byte mojich svokrovcov. V manželstve sa im narodili dve deti, obe v T. Boli to moje prvé vnúčatká, z ktorých som mala veľkú radosť. Tešila som sa z každého ich malého pokroku
a bola som hrdou babičkou, čo ma napĺňalo šťastím.

Po prvom dieťati staršia dcéra začala pracovať na ONV v T. ako administratívna pracovníčka. Po ôsmich rokoch bývania v nájomnom byte v T. si kúpili družstevný štvorizbový byt v B. Dcérin manžel pracoval ako vysokoškolský profesor v B. Tým, že sa presťahovali nemusel do práce dochádzať.

Mladšia dcéra vyštudovala Strednú pedagogickú školu v M. v odbore učiteľka materskej školy. Ako učiteľka dostala prácu v B. P., kde sa po čase spoznala s jej nastávajúcim manželom, za ktorého sa ako 21-ročná vydala.

Ich prvým bydliskom bol štvorizbový byt rodičov jej manžela. V manželstve sa im narodili dvaja synovia, moje ďalšie vnúčatká. V krátkom čase veľký byt vymenili za trojizbový v P. Svokrovci sa odsťahovali do P. B. V B. mali živnosť. Vlastnili tam väčší pozemok s domom, predajňou potravín a občerstvenia.

Stavba rodinného domu v roku 1967

So stavbou nového rodinného domu vo V. sme s manželom Karolom začali v roku 1967, čiže po 5 rokoch spoločného života v manželstve, kedy sme už mali staršiu dcéru. Stavať sme začali na pozemku ulice K. I., ktorá bola až do roku 1960 iba jednoradová.

Miestny národný výbor vo V. riešil situáciu v zmysle zákona MVSR o vyvlastňovaní nadrozmerných záhrad pri rodinných domoch, lebo bolo nutné vystavať v obci nové rodinné domy. Od pôvodných vlastníkov vykúpil humná
i pozemky a prideľoval ich žiadateľom, ktorí mali záujem o stavbu rodinných domov.

Situácia s prideľovaním pozemkov nebola jednoduchá. Bol to oveľa zložitejší a ťažší proces, ako by sa zdalo. Uchádzač o vyvlastnený stavebný pozemok sa vopred musel dohodnúť s pôvodným majiteľom vyvlastnených záhrad a doplatiť mu rozdiel, ktorý vyvlastnený utrpel. Nie vo všetkých prípadoch prebehla dohoda pre obe strany priaznivo. Väčšinou sa prideľovanie záhrad dialo v príbuzenskom pomere a v prípade cudzích osôb po vzájomnej dohode.

Pozemky boli vymerané v rovnakej výmere po 6 árov na stavebný pozemok. Keďže P. ulica s rodinnými domami bola pod hájom točivého charakteru, záhrady siahajúce do ulice K. I. boli v jeho zadnej časti širšie ako pozemok rodinného domu vpredu. Ulica bola už rovná, takže s vymeriavaním v nej problémy neboli.

Problém bol však s tým, že novo vymeraný šesť árový stavebný pozemok v zadnej časti susedil s dvomi záhradami, čiže s jej dvoma vlastníkmi, s ktorými sa bolo treba dohodnúť a finančne vyrovnať. S jedným sa dohodnúť dalo, ale s druhým už nie.

Nie všetci vlastníci súhlasili s vyvlastňovaním. Až na náš prípad v ulici došlo k úspešnej vzájomnej dohode v obojstrannom vyrovnaní. S jedným susedom sme sa dohodli a vyrovnali, ale s druhým pre jeho neustále kladenie odporu nie. Okresný súd v T. teda rozhodol v náš prospech. Pôvodný vlastník sa však odvolal až na Krajský súd v B. Skončilo to v náš prospech, pretože pozemky boli MNV vyvlastnené v zmysle platného zákona.

Keď sme chceli mať prípad uzavretý a pokračovať v stavbe, bolo treba odporcom do stanoveného termínu súdne trovy poplatiť, čo stále odmietal. Peniazmi, ktoré sme mali rezervované na úhradu pozemku, sme zaplatili oba
prehraté súdy odporcu, i keď oba rozsudky boli v náš prospech.

Domnievali sme sa, že bývalý vlastník pochopil situáciu, a že sa už prestane vyhrážať a mariť oplotenie pozemku. Ale pokoj od neho ešte dlhé roky nebol, a nebol ani po zásahu komisie verejného poriadku MNV, ani verejnej bezpečnosti z T. V našom prípade pridelenie záhradného stavebného pozemku na našej ulici bolo zo všetkých stavebníkov najzložitejšie a najdramatickejšie.

Stavať sme i napriek pretrvávajúcim ťažkostiam s bývalým majiteľom predsa len začali. Po vypracovaní a schválení projektu plánu domu, vybavenia stavebného povolenia a jeho schválenia sme započali zabezpečovať potrebný stavebný materiál. Do vápennej jamy sa tradičným spôsobom zahasilo kamenné vápno. Prvým materiálom bol navrecovaný cement, ktorý bol dočasne uskladnený pod úkolom starého rodinného domu.

Z kameňolomu v T. nám priviezli veľké kusy kameňa, ktorý bol so štrkom a cementom použitý do základov domu. Pod polovicou domu bol riešený pivničný suterén, ktorý bolo treba ručne vykopať, lopatami vyhádzať na niekoľko vlečiek traktora a zeminu z pozemku povyvážať.

Väčšia mechanizácia sa pri stavbe rodinných domov vtedy ešte nevyužívala. Po ručnom vykopaní suterénu a v zabetónovaní jeho základov boli vystavené jeho bočné steny. Celá základná časť stavby bola zaizolovaná a betónovými prekladmi prekrytá.

Následne sme objednali a priviezli stavebné kvádre, potrebné množstvo tehál a piesku na murovanie. Začala sa realizovať nadzemná časť podlažia domu, jeho nosných stien, ktorá bola taktiež prikrytá betónovými panelmi a zafixovaná betónovým vencom. Stavba pokračovala výstavbou prvého poschodia, a tiež jeho zafixovaním. Nasledovala výstavba priečok medzi miestnosťami a zabetónovanie schodov zo suterénu až na druhé podlažie.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!