Žili sme v socializme: Helena (časť 40)

od Redakcia

Infekčná choroba – týfus v rodine

Naša rodina žila niekoľko rokov v spoločnom dome s rodinou maminho brata Františka. Jeho malý syn Peter dostal týfus. Následkom infekčnej choroby nám hygienici vydezinfikovali celý dom, nariadili prísnu karanténu a na bránu domu nalepili červenú výstražnú listinu o zákaze vstupu cudzích osôb do domu. Mne a mojim dvom sestrám zakázali počas karantény (4 týždne) navštevovať školu.

Bolo to v 6. triede OSŠ (Osemročnej strednej školy), krátko pred polročnou klasifikáciou. Všetky tri sme mali v škole pre karanténu zameškaných veľa vyučovacích hodín. Učitelia pri klasifikácii nezohľadnili vzniknutú skutočnosť. Nemali ochotu, ani snahu zameškanú učebnú látku nejakým spôsobom doučiť alebo doučovanie zabezpečiť.

Namiesto neklasifikovania nám na vysvedčenie dali tie najhoršie známky bez zdôvodnenia alebo akéhokoľvek vysvetlenia, prečo sa tak stalo. Bol to pre mňa ďalší veľký životný úder a potupa, ktorá mi utkvela v pamäti na celý život. Nepamätám si alebo som sa nikdy nedozvedela, ako dopadli moje dve sestry. Ale predpokladám, že rovnako ako ja. Nikdy viac sa o tom doma nerozprávalo. Nevedeli sme posúdiť, či sa za to máme hanbiť alebo nám bolo veľmi ukrivdené a ublížené. Dnes už viem, že bola na nás spáchaná krivda.

V poslednom, ôsmom ročníku školopovinnej dochádzky učitelia oboznamovali žiakov s učebnými odbormi v odborných stredných školách a učilištiach kvôli príprave na výber budúceho povolania.

Prieskum týkajúci sa voľby povolania sa v škole vykonával po celý školský rok. Keď sa žiak už definitívne rozhodol pre štúdium na niektorej strednej alebo učňovskej škole, poverený učiteľ pre výber povolania spísal so žiakom prihlášku, ktorú poslal vybranej škole. Žiak bol následne pozvaný na prijímacie skúšky. V prípade, že na skúškach v zvolenom odbore neuspel, mal možnosť vybrať si ďalšiu ponuku k štúdiu.

Prežité, opísané príhody a zážitky zo základnej školy, ale aj z chudobného rodinného prostredia s chorým otcom negatívne poznačili môj ďalší život i život mojich sestier. I keď som zažila veľa pozitívneho, precitlivenosti, zraniteľnosti a nízkeho sebavedomia som sa už v aktívnom živote nezbavila. Celé moje detstvo a mladosť prešli tvrdými, trpkými, životnými skúškami, príbehmi i neláskou. Prežitá bieda a ťažký život v minulosti boli krutá daň detstva, ktorú väčšina detí nepoznala.

Záverečné skúšky na základnej škole

Na záver školopovinnej dochádzky sa v 8. ročníku OSŠ robili záverečné skúšky, ktoré sa podobali maturite. Pred skúškami učitelia zadali ôsmakom otázky z predmetov, z ktorých mali byť skúšaní. Žiaci si ich doma písomne vypracovali, a potom sa ich naučili. Skúšky sa robili z troch vybraných a jedného voliteľného predmetu. Žiakov skúšala 5-členná skúšobná komisia. Tesne pred skúškou si žiak ťahal otázku, na ktorú sa v lavici pripravoval. Na prípravu mu bol daný primeraný čas.

Žiaci ôsmeho ročníka museli byť ako pionieri oblečení v pionierskych rovnošatách s červenými šatkami na krku. Výsledky záverečných skúšok škola zverejnila na vonkajších dverách od ulice. Bola na ne zvedavá celá škola, ale i mnohí rodičia i občania z obce. Tí žiaci, u ktorých boli výsledky slabšie alebo zlé, boli vystavení posmechu a škodoradosti, čo bolo nepríjemné a bolestné.

Ilustračné foto, zdroj: Oleg Green, flickr.com

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!