Naša história je farebná i kontroverzná. No a čo?!
Aj napriek faktu, že pri televíznej šou Najväčší Slovák nejde o objektívne posúdenie nominovaných, rozpútala sa v médiách hystéria. Intelektuálna nadradenosť niektorých komentátorov a historikov by bola miestami na smiech, ak by nebola skôr smutná.
Ján Krempaský – Jánošík bol zločinec
Peter Tkačenko – Hľadali najväčšieho Slováka a našli zbierku mýtov
Mikuláš Sliacky – Najväčší Slovák? Najväčší trapas
Ján Krempaský – Husák v TOP 10? Nostalgia za komunizmom je stále živá, vraví historik
Marek Majzon – Veľmi drahý rebríček popularity. Najväčší Slovák nemá výpovednú hodnotu
Ako sa hovorí, ak nejde o život, tak o nič nejde. Túto ľudovú múdrosť by si mali viackrát prečítať najmä tí, ktorým prekáža nominácia komunistických funkcionárov a zbojníka do televíznej show na úrovni superstar, alebo farmy. Očakával niekto súdny niečo iné? Ak áno, tak určite súdny nieje…
Chápem, že postup týchto osobností do ďalšieho kola môže niekomu prekážať a nemusí sa s tým stotožňovať, problém vidím niekde celkom inde.
Otázkou je, či sme ako spoločnosť dospeli k tomu, aby sme o historických postavách dokázali diskutovať bez emócií, čo je, samozrejme, ťažké, ale potrebné. Históriu zmeniť nevieme, ale vieme zmeniť seba tak, aby sme sami seba viac chápali a menej nenávideli.
Kontrovezní politici
Pri Husákovi sa ako hlavné argumenty proti spomínajú normalizácia a prevrat v roku 1948, čo je samozrejme oprávnená kritika tohto komunistického politika, na druhej strane málokto spomenie jeho činnosť počas SNP, jeho odvahu vzdorovať mučiteľom počas čistiek v päťdesiatych rokoch, prípadne zásluhy za federalizáciu ČSSR.
Áno, Husák bol kontroverzný a nikto neočakáva, že ho budeme ako spoločnosť považovať za svätca ani ho milovať. Rovnako je oprávneným postojom jeho kritika, pričom ale netreba zabúdať aj na jeho svetlejšie stránky. Mimochodom, v Chile túto šou vyhral Salvator Allende, Pinochetovým prevratom zosadený a zavraždený socialistický prezident, ktorý znárodňoval, v Portugalsku zas António Salazar, autoritársky politik a vo Fínsku Carl Mannerheim, ktorý v záujme prežitia krajiny kolaboroval s nacistickým Nemeckom a nakoniec sa mu podarilo u Stalina obhájiť Fínsku samostanosť. V Argentíne sa zase na piatom mieste umiestnil Che Guevara. Toľko kontroverzných osobnosti – to by boli sústa pre našich mediálnych kádrovníkov.
Právoplatne odsúdení
Kritika sa zniesla aj na postavu Jánošíka hlavne z toho dôvodu, že to bol právoplatne odsúdený zločinec a lupič. Argumentovať feudálnými súdmi môže v dnešnej dobe fakt už len niekto, kto si chce nájsť hociakú zámienku. A ak by malo byť právoplatne odsúdenie niekoho jediným a zásadným kritériom na zaradenie medzi historické osobnosti, tak by sme z našej, ale i celosvetovej historiografie museli vymazať množstvo osôb.
Mýtus okolo Jánošíka stvorili štúrovci a tak na túto postavu treba aj nazerať
Napríklad Františka Rákocziho, Mórica Beňovského, Nelsona Mandelu (Najväčší Juhoafričan), Mahátmu Gándhího alebo aj Jána Jesenia. Nemá zmysel tvrdiť, že Jánošík nebol zbojníkom, dokonca je viac ako pravdepodobné, že chudobným svoj lup nerozdával, ak nebudeme počítať jeho chudobných známych a príbuzných.
Mýtus okolo Jánošíka stvorili štúrovci a takto na túto postavu treba aj nazerať, tento mýtus nie je o osobe samotného Juraja Jánošíka, ale o emancipácii prostého ľudu zhmotnenej v mýtologizovanom osude tohto zbojníka. Nezabúdajme na zásadné sociálne faktory, ktoré stáli za vzostupom zbojníkov v rôznych európskych krajinách. Boli to bieda, feudálny útlak nevoľníkov a poddaných, privysoká príjmová a majetková nerovnosť, ako aj nemožnosť sociálnej migrácie. Zbojníctvo, so všetkými svojimi negatívami, bolo v podstate normálnou sociálnou vzburou a reakciou na feudalizmus.
Takéto mýtické a mytologizované postavy majú vo svojej histórii aj ďalšie národy a snáď nikde na nich nesršia sírou a bleskami tak ako u nás. Chcel by som vidieť ako Švajčiari urážajú Viliama Tella, Angličania Robina Hooda, Francúzi Cartoucha a Luisa Mandrina, Česi Jana Kozinu a Václava Babinského, Taliani Rinalda Rinaldiniho, Ukrajinci Olexa Dovbuša a Nikolu Šuhaja, Rakúšania Jána Juraja Grasela, Maďari Jóška Šobriho a Šándora Róžu, Nemci Schinderhannesa, atď.
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska má 66 miliónov obyvateľov. Pozostáva z Anglicka, Walesu, Škótska a Severného Írska. Každá z jeho súčastí má úžasné a dlhé dejiny, plné historických osobností. Kráľov, politikov, vedcov, kultúrnych dejateľov… Pokojne by ich dali aj 500, nesporne výrazných a dôstojných.
Krajina s piatimi miliónmi obyvateľov, v porovnaní s Britániou takmer bez histórie, nemôže poskytnúť sto porovnateľných osobností. A ak sa o to snaží, musí to dopadnúť hanebne.
Už by sme s tým sebatrýznením a zhadzovaním svojej histórie naozaj mohli prestať.
Slovensko malo svoje veľké dejiny, nemusíme mať komplexy z toho, že nemáme rovnaké dynastie ako Briti alebo Francúzi, no sú diskrétnejšie, istým spôsobom pôvabnejšie, bez feudálnej psychózy.
Zločinec Churchill
v konečnom poradí prvých 10 najväčších Britov nie je nič dehonestujúce.
S týmto sa dá úspešne nesúhlasiť, pretože v mnohých ohľadoch pozitívne osobnosti nachádzajúce sa na prvých desiatich miestach v Británii majú aj svoje tienisté stránky. Napríklad Oliver Cromwell, Horatio Nelson, alebo sir Winston Churchill. Neveríte? No, tak sa pozrime na osobu Winstona Churchilla, ktorý vyhral v roku 2002 šou Najväčší Brit. Churchilla môžeme vnímať ako oprávneného víťaza z hľadiska toho, že počas druhej svetovej vojny stál na čele Británie a ako predseda vlády doviedol svoju krajinu k víťazstvu. Jeho konanie a postoje však neboli vždy len pozitívne.
Británia nebola kolónia, ale dobyla pol sveta, rozpútala priemyselnú revolúciu a disponuje globálne atraktívnou kultúrou.
Mohli by sme sa pozrieť na jeho úlohu pri rozpútaní I. svetovej vojny, kedy patril k tým, ktorí sa ju snažili začať čo najskôr a zároveň bol presadzovateľom zapojenia sa Británie do tohto konfliktu. Potom by sme sa mohli pozrieť na jeho úlohu pri zákulisných jednaniach počas II. svetovej vojny so Stalinom, Rooseveltom, Trumanom a Čankajšekom, kde si vzájomne dohadovali sféry vplyvu, bez vedomia oficiálnych predstaviteľov daných štátov. Churchill napríklad zradil poľských spojencov, keď si bez vedomia Poliakov (generáli Władysław Anders a Władysław Sikorski by o tom vedeli porozprávať) so Stalinom separátne dohodol povojnové posunutie poľských hraníc o stovky kilometrov na západ, rovnako si bez mihnutia oka so Stalinom dopredu rozporciovali celú povojnovú Európu, vrátane zaradenia Československa do sféry vplyvu ZSSR a odstúpenia Podkarpatskej Rusi.
To ešte nie je nič v porovnaní s tým, čo Churchill vykonal roky predtým v britských kolóniách. V Bengálsku si svojím konaním a nekonaním odšklbol významný podiel (odhad mŕtvych v Bengálsku v rokoch 1943-1944: 3 – 10 miliónov) na Britmi spôsobenej sérii hladomorov s desiatkami miliónov obetí a v Iraku sa neštítil nasadiť proti Kurdom chemické zbrane, desaťročia pred Saddámom Husajnom.
Prečo ešte nezomrel Gándhi?
Winston Churchil v odpovedi na výzvy britského vicekráľa, svojho štátneho tajomníka
a prezidenta USA, aby hladomor v Bengálsku riešil
To že umierajú je ich chyba, množia sa ako králiky.
Winston Churchill o Bengálcoch zomierajúcich počas hladomouru 1943-1944
Som silne presvedčený o oprávnenosti používania otráveného plynu proti necivilizovaným kmeňom, morálny efekt by mal byť taký dobrý, aby sa straty na životoch znížili na minimum.
Winston Churchill o používani bojových plynov proti povstalcom v kolóniách
O národoch z kolónií sa viackrát vyjadroval ako o podľuďoch, vyzdvihoval eugeniku. Bol rasistom a obhájcom vražedných koncentračných táborov v Afrike, čim sa vôbec nelíšil od svojich nacistických nepriateľov – stál však na strane víťazov. A hoci Churchill za tieto svoje morálne zlyhania a zločiny nikdy nebol súdený ani odsúdený, minimálne z dnešného pohľadu to boli jednoznačne vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Nenávidím Indov. Sú to zvieratá so zvieracim náboženstvom.
O Churchilových prešlapoch, zločinoch a amorálnych rozhodnutiach by ešte veľa vedeli rozprávať aj v Afganistane, Grécku, Iráne, Keni, Írsku, Palestíne, Saudskej Arábii, Južnej Afrike, Britskej Guayane, atď.
Udržme bielu Britániu
Churchilov predvolebný slogan z roku 1955
CHURCHILL was a WAR CRIMINAL – BBC historian David Olusoga in astonishing attack
A historian on the side of Churchill no one talks about
The Real Winston Churchill
The shameful truth about Churchill
Churchill býva kritizovaný aj za nariadenie vybombardovania Drážďan, mesta kde neboli žiadne vojenské ciele, namiesto toho bolo mesto plné evakuovaných nemeckých civilistov, zranených vojakov, ale aj vojnových zajatcov a množstva príslušníkov rôznych národov i väzňov, ktorí boli nútene nasadení na práce pre tretiu Ríšu. Bombardovanie Dráždan je dodnes považované za najväčšie bombardovanie mesta v histórii, pričom bolo zničené skoro celé mesto, no priemyselné periférie mesta, ktoré by malo zmysel z vojenského hľadiska zničiť, ostali v podstate nedotknuté. V tomto prípade sa môžeme prieť, či išlo o vojnový zločin, alebo normálne vojenské rozhodnutie, no jedno je isté, Churchillov pokyn vybombardovať Drážďany sa nedá označiť ako morálny…
Diskusiu je treba, ale serióznu…
Namiesto hystérie, ktorá sa rozpútala okolo Najväčšieho Slováka, skúsme konečne začať diskutovať o našej histórii tak, aby sme sa vzájomne neurážali, aby sme sami seba neponižovali a zároveň sa intelektuálne nepovyšovali nad iných – nad tú „lúzu“, čo vyberala nominovaných.
História aj súčasnosť si zaslúžia, aby sme k sebe boli nielen úprimní, ale aj féroví. Pretože tváriť sa, že len naše, do ankety nanominované historické osobnosti sú kontroverzné, že inde sú všetci krištáľovo čistí a že my nedisponujeme dostatočným počtom relevantných, je hlúpou skratkou a zbytočným mútením vody, hlavne keď ide len o televíznu šou, ktorej pozitívom by mohlo byť práve zistenie, či vieme o histórii diskutovať, alebo nie…
Skrátená verzia tohto komentára vyšla v denníku SME.
Obrázok: IWM (Imperial War Museum)
