Zástupca šéfredaktora Denníka N komentoval snahu odborového zväzu KOVO presadiť zmeny v dôchodkovom systéme. Tieto snahy zväz odštartoval zberom podpisov pod petíciu a aj pochodom v Bratislave. Autor komentára popri presadzovaní svojho názoru, ktorý považuje autor týchto riadkov za legitímny, hoci s ním nesúhlasí, použil vo svojom komentári aj niekoľko zásadných nepresností.
Neschopné odbory
Hneď v prvej vete tvrdí, že „odbory nevedia ľuďom vybaviť vyššie platy“. Toto tvrdenie je možné bez akýchkoľvek pochybností označiť za nezmysel. Podľa štúdie Národnej banky, ako aj štatistík spoločnosti Trexima sú mzdy tam, kde odbory dohadujú kolektívne zmluvy, vyššie o asi 20 percent ako tam, kde zamestnanci nie sú pokrytí kolektívnymi zmluvami. Keď sa pozrieme len na odborový zväz KOVO, tak tohto roku sa podarilo mzdy zvýšiť napríklad o približne 10 percent v KIA, po štrajku v Detve o 4,5 percenta, v FM Slovenská o 19 percent, v Mobise o 93 eur, v Glovise o 12,7 percenta plus príplatky, atď.
Samozrejme, mohol by som vymenovať aj podniky, kde sa mzdy zvyšovali menej alebo vôbec. To, čomu však autor spomínaného článku nerozumie, nespočíva ani tak vo fakte, že každý podnik má inú ekonomickú kondíciu, alebo v tom, že odbory mohli namiesto zvýšenia miezd vyjednať iné benefity (skrátenie pracovnej doby, viac dovolenky, atď.) ale hlavne v tom, že podnikové kolektívne zmluvy nevyjednáva v jednotlivých podnikoch odborový zväz, ale vyjednávajú si ich jednotlivé základné organizácie zväzu. Zväz podnikovým bunkám, samozrejme, môže poskytnúť podporu, ak to potrebujú, ale samotný výsledok záleží hlavne od schopnosti podnikových odborových funkcionárov a schopnosti radových odborárov a zamestnancov konkrétnej firmy podporiť požiadavky vyjednávačov, ktorí ich zastupujú.
Moderné a nemoderné?
Pán Čikovský spomína aj od OZ KOVO odštiepenú základnú odborovú organizáciu z bratislavského Volkswagenu a tvrdí, že si vypýtali „väčšie platy“ (nevedno už ale, s kým konkrétne porovnáva). Tento argument stojí na vode z viacerých dôvodov. Predtým odbory vo Volkswagene pôsobili pod hlavičkou OZ KOVO a otázka znie, aká odborová organizácia vyjednala priemernú mzdu, ktorá sa koncom roka 2016, keď došlo k odštiepeniu tamojších odborov, vyšplhala na úroveň 1800 eur – s ktorou sa tak rád hrdí súčasný predseda Moderných odborov?
Druhá otázka znie, v čom sú súčasné Moderné odbory VW také odlišné od bývalej pobočky OZ KOVO vo Volkswagene, keď súčasný výbor Moderných odborov je skoro navlas podobný tomu pred odštiepením? Posledné kolektívne vyjednávanie vo VW, ktoré sa skončilo štrajkom, viedol takmer totožný tím vyjednávačov ako kolektívne vyjednávania prebiehajúce vo Volkswagene roky predtým. A tretia otázka znie, v čom konkrétne bránil Machyna alebo OZ KOVO Smolinskému a jeho kolegom zo základnej organizácie, aby si čokoľvek dohodli v kolektívnej zmluve? V ničom. Uzatvárať kolektívnu zmluvu alebo štrajkovať je výlučným právom príslušnej základnej organizácie – takže z tohto pohľadu je úplne jedno, pod akou hlavičkou pôsobia podnikové odbory.
Autor komentára ďalej tvrdí, že „príbehom z Volkswagenu najviac ohrozené OZ KOVO reagovalo úplne nečakane. Neprezentuje sa tvrdými vyjednávaniami o platoch, ale z ničoho nič začalo hovoriť o určení maximálneho veku odchodu do dôchodku“. V tomto tvrdení, okrem zistenia, že autor šíri ničím nepodloženú konšpiráciu, je možné identifikovať niekoľko nepresností. Po prvé, tvrdé vyjednávania prebiehajú v mnohých základných organizáciách OZ KOVO, ale nie každá firma má kondíciu a ziskovosť ako Volkswagen, nie každá organizácia má podobnú organizovanosť, ako mali v bratislavskom Volkswagene, nie každá má nemeckého zamestnávateľa, ktorý má porozumenie pre odbory. Nie každá sa vie tak úspešne mediálne prezentovať, aj keď by mnohokrát bolo čím.
Po druhé, kolektívne vyjednávanie prebieha v prísnych medziach zákona a nie je možné začať štrajkovať, kedykoľvek si to nejaký novinár zmyslí. Po tretie, cieľom kolektívneho vyjednávania nie je štrajk, ale kolektívna zmluva a štrajk sa používa len ako extrémny prostriedok, ak sa inak dohodnúť nedá. A po štvrté, požiadavka reformovať podmienky odchodu do dôchodku nie je nečakaným krokom OZ KOVO, ale členmi očakávaným krokom, keďže táto požiadavka vzišla z prostredia členskej základne zväzu. Ak niekto tvrdí, že ide o nejaký zastierací manéver, tak klame.
Odbory spôsobili nízke mzdy
Doslova fascinujúce je tvrdenie, že OZ KOVO, či odbory celkovo, sa zaslúžili o nízke mzdy na Slovensku. Keď odbory prišli ako prvé s tým, že začali kritizovať nízky podiel miezd na HDP/pridanej hodnote, tak boli vysmievané a biľagované „mienkotvornými novinármi“ a ekonomickými „analytikmi“, že čo tí, čo nerozumejú ekonomike, chcú. Dnes sa odbory stávajú terčom výčitiek, že tento stav zapríčinili práve ony – fakt geniálna logika.
Takže OZ KOVO, ktoré dlhé roky bolo terčom mediálneho posmechu za to, že chcelo zvyšovať mzdy nad úroveň inflácie, môže za nízke mzdy. Tie odbory, ktoré protestovali proti Mečiarovej regulácii miezd (znižovanie miezd). Odbory, ktoré protestovali proti presúvaniu daňového zaťaženia z firiem na zamestnancov počas vlád Dzurindu a Radičovej, sú vlastne zodpovedné za to, že štátnou politikou už viac ako 20 rokov je ťahať sem investorov na nízke mzdy? Odbory sú zodpovedné, že na Slovensku mnohé firmy v rozpore so zákonom nedovolia zamestnancom zakladať si odbory a vyhadzujú zo zamestnania tých, čo sa o to pokúšajú? To OZ KOVO, ktoré je v podstate najaktívnejším odborovým zväzom? Stačí sa pozrieť do minulosti na zoznam akcií tohto zväzu, prípadne na zoznam odborárskych akcií tohto zväzu len počas tohto roka. Medzi „argumentami“ mi už chýba len tvrdenie, že odbory protestujú len počas pravicových vlád…
No a, samozrejme, úplný vrchol – OZ KOVO môže za to, že v zahraničí je dnes viac ako 300-tisíc Slovákov. Toto tvrdenie už hraničí s úplne zvrátenou logikou. Vari odbory bránia zamestnávateľom zvýšiť mzdy tak, aby sa aspoň časť týchto ľudí chcela vrátiť pracovať domov? Veď zamestnávatelia plačú v médiách skoro každý deň, ako nedokážu zohnať ľudí. Len akosi nikomu nejde do hlavy, že ich ani len nenapadlo skúsiť prilákať Slovákov zo zahraničia. Namiesto toho tlačia na vládu, aby dovolila bez obmedzení voziť na Slovensko Srbov, Vietnamcov a iných obyvateľov sveta mimo Európskej únie, pričom už dnes vo veľkom využívajú inštitúty agentúr dočasného zamestnávania a pololegálny dovoz lacných pracovníkov z Balkánu – situácia aktuálne v Seredi, ale i v Trnave, Galante a inde toto správanie firiem dobre demonštruje…
Zamestnanci firmy FM Slovenská protestovali proti uprednostňovanie Srbov
Reportáž v utajení: Srbský novinár kritizuje nelegálne zamestnávanie v Samsungu
Pred ministerstvom práce protestovali odborári proti mzdovému dumpingu
Keď inšpektori práce zazvonia v Seredi na bráne, Srbi utekajú z fabriky zadným vchodom
Spoločnosť uprednostňuje Srbov pred Slovákmi, zamestnanci firmy v Seredi protestovali
Dlhoročný evergrín
Autor komentára nemohol zabudnúť ani na „politické spojenectvo“ OZ KOVO so stranou SMER-SD. Po prvé, zmluva medzi OZ KOVO a Smerom je demokraticky vnútroodborovo prijatou zmluvou o spolupráci, ktorá zväz nezaväzuje k vazalstvu a závislosti od tejto strany a nie je ani exkluzívnou. Po druhé, táto zmluva vznikla po tom, ako Mečiar zrušil tripartitu a Dzurindova opozícia nasľubovala odborom hory-doly, aby to po voľbách na chvíľu plnila a následne tripartitu tiež zrušila. Odsunutím odborov do kúta a totálnou ignoranciou požiadaviek zamestnancov politikmi pri moci, viedla už priama cesta odborov k zmluve so Smerom. Pretože Smer bol jedinou stranou, ktorá bola s odbormi ochotná diskutovať. A rovnako je dôležité povedať, že táto zmluva bola aj v dobe vzniku, aj dnes živo diskutovanou témou v rámci odborov a nie je na ňu jednohlasný názor. Po tretie, ak je podľa autora spojenectvo odborov s nejakou politickou stranou takým strašným hriechom, nech to ide vysvetliť do Česka, Rakúska, Švédska, Belgicka, Veľkej Británie, USA atď. A po štvrté, koľkými politickými stranami boli oslovené odbory hoci len na nezáväznú diskusiu? Niekto bráni politikom diskutovať s odborármi (zamestnancami)?
Na reformy nesiahať!
No a nakoniec, autorove špekulácie ohľadom návrhov odborov na reformu dôchodkového systému – ako ide o zákerný a zámerný ťah, ktorý aj tak všetko odsúva na rok 2026. Ak by sme zmenili zákon a určili strop na 64 rokov hoci aj dnes, nikto nemôže garantovať, že sa to v budúcnosti nezmení. Problémom je, že sa o týchto možných zmenách nediskutuje a nikdy nikto neponúkol žiadnu alternatívu alebo nejaké varianty možných riešení. Demagogicky sa straší len tým, že alternatívou je rozvrat verejných financií alebo len zvyšovanie daní a odvodov.
Viac o demagogicko-hysterických reakciách na návrh odborov ohľadom dôchodkovej reformy čítajte v predchádzajúcom článku autora tohto textu.
Kto sa musí prebudiť?
Nie, pán zástupca šéfredaktora Denníka N, nikto nemusí odbory prebúdzať, ani premiér, ani vy, odbory, tam, kde odbory pôsobia a kde aj naozaj fungujú, sú prebudené dosť. Možno by len z Vašej strany bolo potrebné rozprávať o tom, aká dôležitá je odborová organizovanosť a skutočná participácia zamestnancov na procese kolektívneho vyjednávania. Pretože bez aktívnych a zomknutých členov sú aj najschopnejší odboroví funkcionári len lístkom vo vetre. Médiá od roku 1989 útočili na odbory a tvrdili, že sú už zbytočné. Keď desaťročia volali po zvyšovaní miezd, útočili na ne médiá ako na tých, čo chcú odplašiť investorov a zruinovať podnikateľov. Keď žiadali zvyšovať minimálnu mzdu, média zverejňovali klamstvá ekonomických think-tankov a odborom nedávali skoro žiadny priestor, teda kým nešlo o kopnutie si do odborov, vtedy médiá boli k dispozícii doslova ihneď.
Pán zástupca šéfredaktora, ak vyzývate odbory na vyjednávanie vyšších miezd, mali by ste začať na svojom prahu a odbory si založiť aj u vášho zamestnávateľa. Ale možno by aj stačilo, ak by ste sa prebudili Vy a namiesto ovplyvňovania verejnej mienky Vami želaným smerom, ste radšej stimulovali verejnú diskusiu na akúkoľvek tému – vrátane tej o nízkych mzdách a v tejto súvislosti o nezastupiteľnej dôležitosti odborovej organizovanosti a participácie zamestnancov.
Skrátená a upravená verzia tohto článku vyšla v Denníku N.
Zdroj fotografií: Facebook OZ KOVO
