Hovorí sa, že utópie vznikali a vznikajú, aby nám prezentovali svet, v ktorom by sme po splnení rôznych podmienok mohli žiť v mieri a šťastí. Táto predstava pôsobí naivne. Je však zlé snívať, ak vďaka tomu hoc aj postupnými krokmi robíme svet postupne lepším?
Kultúra
-
-
Revolúcie nedopadajú tak, ako by si ich aktéri priali. Aj preto zrejme vzniká toľko rozpakov pri ich hodnotení. Prinášame recenziu zborníka Anatómia revolúcie.
-
Vlastne všetko je v knihe „stlačené“ do malého priestoru, klaustrofobizované, čo plne korešponduje s hermeneuticky uzavretým svetom psychiatrickej liečebne i s uzavretosťou mysle človeka v silnej depresii.
-
Kultúra
Beránková, Hauser, Nesbitt (eds.): Revolutions for the Future: May ´68 and the Prague Spring
od Matej Barčod Matej BarčPosolstvo pozitívnej spoločenskej zmeny, ktorú so sebou priniesli francúzsky máj 68 a Pražská jar je pálčivo aktuálne.
-
Ťažko povedať, či by prstov na jednej ruke nebolo priveľa, keby sme chceli porátať kultúrne inštitúcie či vedecké pracoviská vybudované za posledných tridsať rokov od základov.
-
KultúraSpoločnosť
Anne Applebaumová: Súmrak demokracie – Pokus o politickú analýzu s úzkym priezorom
od Matej Barčod Matej BarčAk myslí Applebaumová svoju snahu o hodnotové ozdravenie súčasnej politiky vážne, bude musieť svojmu kritickému objektívu podrobiť aj vlastné ideologické východiská.
-
Práve preto je najnovšia hra Jakuba Nvotu tak cenná. Jednoznačne odpovedá kritikom jánošíkovského mýtu: možno máte pravdu, ale ideológia je dôležitejšia.
-
KultúraSpoločnosť
Československé tíhnutí k demokratickému socialismu zůstává naší nejsilnější možností
Snaha systematicky dehonestovat důležité představitele a autority tohoto období, například Václava Havla nebo už podruhé Milana Kunderu, mluvit o trapné utopii a kýči Pražského jara, svědčí jen o síle těchto obav a slábnoucí legitimitě současného systému.
-
Keď sa znalec zákona pýtal Ježiša ako získať večný život, Ježiš sa naňho obrátil s otázkou…
-
Engels samotný bol taktiež inovatívnym mysliteľom. Od svojej práce o vzťahu ľudstva k prírode až po spisy o financiách ponúkol Engels ostrý pohľad na mnoho problémov, ktorým musia dnes socialisti čeliť.
-
Hoci si dnes socializmus automaticky spájame s ateizmom a sekularizmom, ešte v devätnástom storočí bol vzťah revolučného sociálneho učenia a náboženstva celkom iný. Poprední francúzski socialisti vnímali dešifrovanie heretickej tradície ako cestu k emancipácii ľudstva. Text Juliana Strubeho z portálu Aeon prekladá Martin Makara.
-
Otváranie otázky ženských reprodukčných práv v slovenskom parlamente pripomína, že raz nadobudnuté slobody nie sú nikdy definitívne. Odkaz jednej z najvýraznejších feminstických a existencialistických mysliteliek 20. storočia je aj preto stále živý.
-
V súvislosti s nedávnym úmrtím Davida Graebera prinášame staršiu recenziu na jeho knihu „Fragmenty anarchistickej antropológie“.
-
Max Weber sa považuje za jedného zo zakladateľov sociológie a medzi jeho najznámejšie diela patrí Protestanstká etika a duch kapitalizmu z r. 1905. O autorovi tohto spisu sa niekedy hovorí ako o vyznávačovi etiky práce, ale je to naozaj tak? Chápeme Weberovho „ducha“ kapitalizmu po stopätnástich rokoch správne? Text Petra Ghosha z magazínu Aeon prekladá Martin Makara.
-
Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.
-
Nedávno vydanú básnickú zbierku slovenskej poetky Márie Ferenčuhovej Černozem vydavateľstvo VLNA predstavuje ako hypnotickú meditáciu o konci a prerode, v ktorej sa individuálny osud človeka prepája s osudom vesmíru.
-
Ak už musíme bojovať, vieme aspoň za čo? Túto nástojčivú otázku položil v r. 1940 britskej vláde spisovateľ H. G. Wells. Odpovede sa nedočkal, sformuloval teda vlastnú: má názov Práva človeka a stala sa jedným z inšpiračných zdrojov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako ju poznáme dnes. O slovenskom preklade knihy dokumentujúcej vývoj Wellsovho manifestu dnes píše Martin Makara.
-
J. P. Sartre a Simone de Beauvoir: mala druhá polovica 20. storočia ikonickejšiu intelektuálnu dvojicu? Tieto mená nám zvyčajne evokujú existencializmus a feminizmus, menej známe už je, že ešte vo svojich tridsiatich rokoch sa tento radikálne ľavicový pár o politiku vôbec nezaujímal a jeho cesty k Sovietskemu zväzu, jeho satelitom a franúzskym komunistom boli poriadne hrboľaté a kľukaté. Život vydávateľov časopisu Moderná doba približuje román Milenci svobody autorky Claudine Monteil. O knihe dnes píše Martin Makara.
-
„Vládci jsou vždy závislí na ovládaných. A v tom je naše síla a naše naděje,“ povzbudil svojich poslucháčov na jednej zo svojich prednášok sociológ John Holloway. Knižné vydanie Hollowayových sanfranciských prednášok recenzuje Martin Makara.
-
Dystopická literatúra má ďaleko od voľnočasového zábavného čítania. Jej obsah je inherentne politický a podľa série experimentov sú vymyslené dystopické príbehy schopnejšie formovať politické postoje čitateľov viac než reportáže zo skutočného sveta.