Kultúra

Hovorí sa, že utópie vznikali a vznikajú, aby nám prezentovali svet, v ktorom by sme po splnení rôznych podmienok mohli žiť v mieri a šťastí. Táto predstava pôsobí naivne. Je však zlé snívať, ak vďaka tomu hoc aj postupnými krokmi robíme svet postupne lepším?

Revolúcie nedopadajú tak, ako by si ich aktéri priali. Aj preto zrejme vzniká toľko rozpakov pri ich hodnotení. Prinášame recenziu zborníka Anatómia revolúcie.

Vlastne všetko je v knihe „stlačené“ do malého priestoru, klaustrofobizované, čo plne korešponduje s hermeneuticky uzavretým svetom psychiatrickej liečebne i s uzavretosťou mysle človeka v silnej depresii.

Posolstvo pozitívnej spoločenskej zmeny, ktorú so sebou priniesli francúzsky máj 68 a Pražská jar je pálčivo aktuálne.

Ťažko povedať, či by prstov na jednej ruke nebolo priveľa, keby sme chceli porátať kultúrne inštitúcie či vedecké pracoviská vybudované za posledných tridsať rokov od základov.

Ak myslí Applebaumová svoju snahu o hodnotové ozdravenie súčasnej politiky vážne, bude musieť svojmu kritickému objektívu podrobiť aj vlastné ideologické východiská.

Práve preto je najnovšia hra Jakuba Nvotu tak cenná. Jednoznačne odpovedá kritikom jánošíkovského mýtu: možno máte pravdu, ale ideológia je dôležitejšia.

Snaha systematicky dehonestovat důležité představitele a autority tohoto období, například Václava Havla nebo už podruhé Milana Kunderu, mluvit o trapné utopii a kýči Pražského jara, svědčí jen o síle těchto obav a slábnoucí legitimitě současného systému.

Keď sa znalec zákona pýtal Ježiša ako získať večný život, Ježiš sa naňho obrátil s otázkou…

Engels samotný bol taktiež inovatívnym mysliteľom. Od svojej práce o vzťahu ľudstva k prírode až po spisy o financiách ponúkol Engels ostrý pohľad na mnoho problémov, ktorým musia dnes socialisti čeliť.

Hoci si dnes socializmus automaticky spájame s ateizmom a sekularizmom, ešte v devätnástom storočí bol vzťah revolučného sociálneho učenia a náboženstva celkom iný. Poprední francúzski socialisti vnímali dešifrovanie heretickej tradície ako cestu k emancipácii ľudstva. Text Juliana Strubeho z portálu Aeon prekladá Martin Makara. 

Otváranie otázky ženských reprodukčných práv v slovenskom parlamente pripomína, že raz nadobudnuté slobody nie sú nikdy definitívne. Odkaz jednej z najvýraznejších feminstických a existencialistických mysliteliek 20. storočia je aj preto stále živý.

V súvislosti s nedávnym úmrtím Davida Graebera prinášame staršiu recenziu na jeho knihu „Fragmenty anarchistickej antropológie“.

Max Weber sa považuje za jedného zo zakladateľov sociológie a medzi jeho najznámejšie diela patrí Protestanstká etika a duch kapitalizmu z r. 1905. O autorovi tohto spisu sa niekedy hovorí ako o vyznávačovi etiky práce, ale je to naozaj tak? Chápeme Weberovho „ducha“ kapitalizmu po stopätnástich rokoch správne? Text Petra Ghosha z magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.

Nedávno vydanú básnickú zbierku slovenskej poetky Márie Ferenčuhovej Černozem vydavateľstvo VLNA predstavuje ako hypnotickú meditáciu o konci a prerode, v ktorej sa individuálny osud človeka prepája s osudom vesmíru.

Ak už musíme bojovať, vieme aspoň za čo? Túto nástojčivú otázku položil v r. 1940 britskej vláde spisovateľ H. G. Wells. Odpovede sa nedočkal, sformuloval teda vlastnú: má názov Práva človeka a stala sa jedným z inšpiračných zdrojov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako ju poznáme dnes. O slovenskom preklade knihy dokumentujúcej vývoj Wellsovho manifestu dnes píše Martin Makara.

J. P. Sartre a Simone de Beauvoir: mala druhá polovica 20. storočia ikonickejšiu intelektuálnu dvojicu? Tieto mená nám zvyčajne evokujú existencializmus a feminizmus, menej známe už je, že ešte vo svojich tridsiatich rokoch sa tento radikálne ľavicový pár o politiku vôbec nezaujímal a jeho cesty k Sovietskemu zväzu, jeho satelitom a franúzskym komunistom boli poriadne hrboľaté a kľukaté. Život vydávateľov časopisu Moderná doba približuje román Milenci svobody autorky Claudine Monteil. O knihe dnes píše Martin Makara.

„Vládci jsou vždy závislí na ovládaných. A v tom je naše síla a naše naděje,“ povzbudil svojich poslucháčov na jednej zo svojich prednášok sociológ John Holloway. Knižné vydanie Hollowayových sanfranciských prednášok recenzuje Martin Makara.

Dystopická literatúra má ďaleko od voľnočasového zábavného čítania. Jej obsah je inherentne politický a podľa série experimentov sú vymyslené dystopické príbehy schopnejšie formovať politické postoje čitateľov viac než reportáže zo skutočného sveta.