Proti korporáciám sa dnes nebojuje len bojkotmi, ale aj v súdnych sieňach. Kalifornské komunity žalujú najväčších producentov ropy, zemného plynu a uhlia ako Shell a Exxon a požadujú od nich kompenzácie za náklady na prispôsobenie sa zvyšujúcej sa hladine oceánov. Nejde však o prvý prípade takejto žaloby. Predchádzajúca na Aljaške nebola úspešná, pretože podľa súdu nešlo o právnu, ale o politickú otázku.
Podobnú žalobu podali afroamerickí farári na Coca-Colu a Asociáciu amerických nápojov za vedomé zavádzanie zákazníkov ohľadom rizík spojených s pitím sladených nápojov. Coca-Cola si je vedomá problémov s cukrom a dokonca vyhlásila súťaž o milión dolárov pre osobu, ktorá nájde náhrady sladenej Coca-Coly s nízkym obsahom kalórií. Sacharin, aspartam ani sukralóza ako umelé sladidlá, zdá sa, nefungujú. Pri obrovských ziskoch Coca-Coly je však milión dolárov trochu málo za takýto prevratný objav.
Rasizmus naďalej bujnie, tentokrát v misii OSN v Mali. Správa Dánskeho inštitútu medzinárodných štúdií tvrdí, že zo 109 zabitých vojakov tejto misie pochádzalo 91 z afrických krajín a len 6 z európskych. Autori vyzývajú OSN, aby sa problémom, ktorý má viacero príčin, zaoberala.
Rasizmus bol aj základom britského otrokárstva. Nové dokumenty ukazujú, kto všetko má predkov, ktorí vlastnili otrokov. Práve skutočnosť, že otroci boli považovaní za majetok a nie za ľudské bytosti, je dôvodom dôkladných záznamov. Zaujímavejšie než senzačné zistenia o predkoch Bena Afflecka, Davida Camerona alebo Georgea Orwella je skutočnosť, že veľká časť britskej strednej triedy vlastnila otrokov, ktorých prenajímali na plantážach v Karibiku. Nešlo teda iba o najbohatších kapitalistov, ako sa doteraz myslelo.
Súčasťou konfliktu na Ukrajine sú niekedy romantické predstavy o Západe, ako lepšom priestore pre život. Svoju odvrátenú tvár Západ ukazuje prostredníctvom Medzinárodného menového fondu (MMF). Medzinárodná ženská liga pre slobodu a mier kritizuje program MMF, ktorý zasahuje ženy viac ako mužov. Problémom sú škrty v dotáciách pre palivo znižujúce životnú úroveň žien, prepúšťanie vo verejnom sektore, dotýkajúce sa viac žien pracujúcich na nižších pozíciách a nárast daní pre malé a stredné podniky (spojený so znižovaním daní pre korporácie), ktorý tiež viac zasiahne ženy. Nuž, nie je všetko Západ, čo sa blyští. Pozitívom je, že Rada OSN pre ľudské práva sa začína zaoberať aj sociálnymi právami.
Pri MMF ešte ostaneme. Ideologickému posunu k problematike nerovnosti, zdá sa, dochádza dych. Podľa Maxa Lawsona z Oxfamu sa výskum začína opäť venovať iným veciam a konzervatívny Výkonný výbor MMF by sa rád dištancoval od predchádzajúcich zistení. Autor sa obáva, že zvolenie Donalda Trumpa prezidentom USA tento trend posilní. Možno aj toto je dôvod, pre ktorý sa bolívijská vláda vedená Evom Moralesom rozhodla pre nezávislosť na MMF a Svetovej banke. Nasleduje tak Brazíliu, Venezuelu, Argentínu a Ekvádor.
Tieto dve organizácie si však zrejme zopakujú „zachraňovanie“ krajín neschopných splácať dlhy. Prvý na rade je Mozambik a podobne ako v predchádzajúcich dekádach, ani teraz neexistuje mechanizmus venujúci sa problematike ohavných dlhov a spravodlivého oddlžovania bankrotujúcich krajín. V tomto prípade figuruje Credit Suisse, ktorá obišla nielen mozambický parlament a mozambickú centrálnu banku, ale aj monitoring MMF a poslala peniaze, ktoré garantuje mozambická vláda, nevedno kam.
Foto: ilustračné. Zdroj: flickr.
