História Putinovej vojny na Ukrajine

od Anatol Lieven

Vojna Vladimira Putina proti Ukrajine je hrozný a bezohľadný čin. A expanzívna politika NATO zvýšila pravdepodobnosť takejto invázie. Obe tieto tvrdenia sú pravdivé. Prinášame Vám preklad rozhovoru s politickým analytikom Anatolom Lievenom, ktorý vyšiel v magazíne Jacobin.

V 80. a 90. rokoch 20. storočia pokrýval Anatol Lieven pre Financial Times a Times of London dianie z bývalého Sovietskeho zväzu, východnej Európy a vojny v Afganistane, Čečensku a na južnom Kaukaze. V roku 2000 pracoval v niekoľkých think-tankoch vo Washingtone a dnes je vedúcim výskumným pracovníkom v Quincy Institute for Responsible Statecraft. Na konte má aj sedem kníh, naposledy titul Klimatická zmena a národný štát. Rozhovor s ním viedol ekonomický analytik Doug Henwood.

Táto vojna je veľmi krutá a všetci, ktorých poznám, sú kvôli nej cítia hrozne. No nespadla z neba. To, čoho sa George Kennan obával pred dvadsiatimi piatimi rokmi, sa do veľkej miery naplnilo.

Presne tak. Od polovice 90. rokov, keď sa prvýkrát objavila otázka rozširovania NATO, ruskí predstavitelia, ruskí intelektuáli a poprední západní experti vrátane Georga Kennana, architekta politiky zadržiavania – a do istej miery aj ja – hovorili, že ak by sa jedného dňa rozrástlo o Ukrajinu a Gruzínsko, viedlo by to v najlepšom prípade k hlbokej konfrontácii a v horšom prípade k vojne. Administratíva [Borisa] Jeľcina pred tým varovala – netýka sa to len [Vladimíra] Putina. A počas posledných takmer troch mesiacov, pred vojnou, ruská vláda dávala jasne najavo, že ak Západ neustúpi v tom, čo Rusko považuje za svoj životne dôležitý záujem, hrozí vojna.

Ruská vláda inváziou na Ukrajinu spáchala podľa medzinárodného práva veľmi závažný zločin. Myslím si, že je to tiež hrozná chyba, ale ako hovoríte, v medzinárodných vzťahoch treba brať do úvahy aj realitu. A realita je taká, že Rusko vždy považovalo udržanie Ukrajiny mimo nepriateľskej západnej aliancie za životne dôležité pre ruskú národnú bezpečnosť.

Akou mierou manipulácie s politickou scénou na Ukrajine sa previnili Spojené štáty a ďalšie západné mocnosti? Zapodievajú sa tým Rusi naozaj, alebo sa len nechávajú unášať?

V roku 2014 to bolo zrejmé z toho, odkiaľ prúdili peniaze – vrátane inštitúcií, ktoré sa v Amerike dosť komicky nazývajú mimovládne inštitúcie, aj keď sú financované Kongresom ako National Endowment for Democracy [NED] – až po ukrajinskú opozíciu, ktorá jasne vyjadrila túžbu Západu zvrhnúť vtedy zvolenú vládu Ukrajiny, prezidenta [Viktora] Janukovyča. [NED vymazal záznamy o svojich grantoch Ukrajine na svojej webovej stránke; sú archivované tu.]

A očividne tu bol slávny zachytený telefonický rozhovor Victorie Nulandovej, ktorý objasnil úlohu administratívy [Baracka] Obamu pri zásahoch do vytvárania ďalšej ukrajinskej vlády. [Audio s outro hudbou Sex Pistols tu. Prepis, doplnený tendenčným komentárom BBC, tu. V hovore Nulandová, neokonzervatívna politička Obamovej administratívy, a Geoffrey Pyatt, americký veľvyslanec na Ukrajine, naplánovali obsadenie vlády, ktorá by nahradila Janukovyča. Obsah tohto hovoru zatienil škandál Nulandovej nestriedmej poznámky „srať na EÚ“.]

Odvtedy to už nie je len záležitosť skrytej manipulácie. Západ Ukrajine pomohol a dôrazne ju povzbudil, aby sa pokúsila pripojiť k západnej aliancii, pričom jej v skutočnosti neponúkol nič iné, než len vágnu možnosť členstva v budúcnosti. Západ financoval, vzdelával a podporoval veľkú časť ukrajinskej elity, ale nešlo o skryté zasahovanie. Toto bolo zjavné. Môžete povedať, že šlo o vývoj Ukrajiny smerom k voľnotrhovej demokracii, čo je celkom pravda, ale je to očividne aj pokus premeniť Ukrajinu na západného spojenca. Ak by Západ, ako sa to robí inde, podporoval na Ukrajine demokraciu a ekonomické reformy, ale bez toho, aby už dvanásť rokov nezvyšoval možnosť členstva v NATO, ktoré v skutočnosti nemal v úmysle realizovať – ak by sme sa držali jedného bez toho druhého – možno sa tejto katastrofe dalo predísť.

V rozhovore pre Prospect ste povedali, že sme nikdy nemali v najmenšom úmysle brániť Ukrajinu. Bolo to niekde uvedené? Pochopili to Ukrajinci? Nepočuli to? Nebolo im to povedané?

Myslím, že to museli viac-menej chápať, prinajmenšom rozumní Ukrajinci. Pretože to isté sme urobili Gruzínsku v roku 2008, keď bol daný polovičný prísľub členstva v NATO, no keď to viedlo k vojne s Ruskom – v skutočnosti gruzínskemu útoku na Rusov v Južnom Osetsku – Amerika nikdy neprišla na pomoc Gruzínsku. A Západ neprišiel Ukrajine na pomoc v roku 2014.

Ale sú tu problémy. Jedným z nich je, že už dlho, od 90. rokov, robíme z členstva v NATO a Európskej únie synonymum príslušnosti k Európe, a to má dva problémy. Demokratických reformátorov všade vo východnej Európe to prakticky tlačí k tomu, aby sa pokúsili vstúpiť do EÚ a NATO, pretože sú v podstate označovaní za druhotriednych Európanov alebo Neeurópanov. Takže sme morálne, emocionálne a politicky znemožnili samo osebe celkom životaschopnú možnosť pripojiť sa k Fínsku a Rakúsku ako k voľnotrhovým demokraciám, ktoré sa nezapájajú.

Ale druhá vec, samozrejme, bola, že tým, že sme Európu definovali v týchto pojmoch a pristúpili k tejto rétorike NATO o európskom dome a slobode, sme Rusom úplne explicitne povedali: „Nie ste Európania, choďte preč. Nepovažujeme vás za súčasť Európy a nebudeme sa s vami radiť o európskych záležitostiach.“ To je asi taká hlboká urážka Ruska, ako si len možno predstaviť. Nedopadlo by to dobre so žiadnou ruskou vládou, nieto ešte Putinovou.

Putinove ciele

Aké sú tu Putinove ciele? Máme nejakú predstavu o tom, či naozaj verí, že Ukrajina je fikcia alebo väčšia fikcia ako väčšina národov? Chce len nárazníkovú zónu alebo jej úplné pohltenie? Čo to ukončí?

Neviem. Zarážajúce je, že som sa rozprával s mnohými tými, ktorých by ste mohli nazvať vonkajším ruským establishmentom. Všetci boli prekvapení mnohými aspektmi tejto invázie. A všetci vraveli, že teraz sa rozhodujúci kruh Ruska, v ruskej vláde a okruh ľudí, ktorých Putin skutočne počúva, zúžil na menej ako desať ľudí. Tento kruh je veľmi, veľmi, veľmi uzavretý.

Tie jeho obrázky pri tom obrovskom stole niečo zachytávajú, však?

Áno, a samozrejme, ako veľa ľudí hovorí, COVID to ešte viac zhoršil. Rovnako ako administratíva USA v období pred Vietnamom, ale ešte oveľa viac sa zdá pravdepodobné, že Putin bol odrezaný od presných a objektívnych informácií, alebo sa od nich odrezal sám. Ak boli Putin a jeho bezprostrední nasledovníci tak neuveriteľne hlúpi, že verili, že by mohli nastoliť bábkovú vládu na celej Ukrajine, potom, pokiaľ nie sú slepí a blázni, si musia uvedomiť, že sila ukrajinského odporu a prejavy ukrajinskej jednoty od začiatku vojny čosi také úplne znemožnili. Toto nie je Československo alebo Maďarsko počas studenej vojny, kde ste mali aspoň štruktúry komunistickej strany na udržanie sovietskej nadvlády.

Nebudete môcť vytvoriť nič iné ako tú najgrotesknejšiu, najsmiešnejšiu, očividne bábkovú autoritu v Kyjeve. Ak to Putin chce, bude postrádať všetku legitimitu. Bude úplne neschopná viesť stabilný štát. Bude čeliť neustálym protestom a odporu, ktoré bude treba potlačiť neľútostnými prostriedkami. A bude si to vyžadovať stálu prítomnosť ruskej armády, aby sa udržala, rovnako ako Sovietsky zväz alebo Amerika v Afganistane.

Ako dlho to môže pokračovať?

Začína to naberať aspekty Čečenska v rokoch 1994 až 1996, ktorým som sa venoval ako britský novinár, alebo dokonca istým spôsobom aspekty americkej okupácie Iraku. Neviem, do akej miery bola za touto inváziou ruská armáda ako celok. Existujú predstavy, že sa s väčšinou generálov nekonzultovalo a určite niektorí z nich vyzerali v televízii mimoriadne nešťastne, ale keď je armáda vo vojne, najmä vo vojne tohto druhu dôležitej pre Rusko, chcú vyhrať. A samozrejme, Putin nemôže opustiť Ukrajinu bez toho, aby sa dostavil aspoň obmedzený úspech, inak by podľa mňa skončil. Myslím si, že by proti nemu došlo k nejakému prevratu zvnútra režimu.

Takže mám taký hrozný pocit, že ak nedokážu dosiahnuť mierovú dohodu, ktorá im umožní povedať, že sú úspešní, budú mať pocit, že nemajú inú možnosť, ako pokračovať, bez ohľadu na ničenie a civilné obete. Môj vlastný názor je, že by sme teraz mali všetci hľadať riešenie prostredníctvom rokovaní, pretože sa môže stať, že sa o desať, dvadsať rokov dostaneme k v podstate rovnakému riešeniu, ku ktorému by sme mohli dostať dnes. Rozdielom, samozrejme, budú desaťtisíce, státisíce ukrajinských životov.

Sankcie a nespokojnosť

A čo reakcia Západu? Sú sankcie naozaj také účinné?

Očividne sa Západ snaží čo najviac zraniť Rusko bez toho, aby ublížil Západu a samozrejme, v tomto prípade najmä Európanom, ktorí sú od Ruska závislí z hľadiska dovozu energie. Sankcionovali sme všetko, čo sa dalo, okrem odstavenia sa od plynu a ropy.

To znamená, že Rusko bude mať stále medzinárodný tok príjmov. [Rozhovor bol urobený 2. marca, pred sankciami za ropu a plyn.] Ale na druhej strane sankcie, ktoré boli uvalené, zasiahnu Rusko veľmi zle a sú tvrdšie, ako Rusko očakávalo, najmä sankcie voči centrálnej banke a povedú k izolácii Ruska prinajmenšom od západných ekonomík, s výnimkou oblasti energetiky. Okrem toho, opatrenia zavedené Západom a protiopatrenia zavedené Ruskom veľmi nepriaznivo zasiahnu medzinárodný životný štýl ruských elít a najmä mladších elít, na ktorý sú zvyknuté. Toto neovplyvňuje vnútorný kruh okolo Putina. Sú to tvrdí muži, ako sa hovorí v Írsku, a nepochybne sú hlboko vlasteneckí, sú veľmi, veľmi odhodlaní a rozhodní – a samozrejme úplne bezohľadní.

Myslím si však, že stojí za to pripomenúť, že v 80. rokoch, keď si deti sovietskych elít uvedomili, o koľko lepšie môžu žiť v pozápadnom Rusku ako v sovietskom Rusku, zohralo to obrovskú úlohu pri páde komunizmu a rozpade Sovietskeho zväzu. Ak sa dostanete medzi širšie ruské elity a budete počúvať, čo hovoria v súkromí, a čo niektorí z nich dokonca začali hovoriť na verejnosti, uvidíte, že sú naozaj nervózni. A lepšie ako zvyšok obyvateľstva, dokonca aj jej vzdelanej časti, chápu, ako zle ich to zasiahne. Ak bude situácia na Ukrajine dlho zaseknutá, myslím si, že nespokojnosť s Putinom bude veľmi, veľmi veľká.

Pozrite, ťažko povedať. Ak však nespokojnosť dostatočne narastie, pravdepodobnejší ako revolúcia ako na ukrajinských uliciach v roku 2014 alebo v Gruzínsku by bol prevrat zvnútra Putinovho režimu, ktorý by sa jeho a niektorých ďalších najvyšších predstaviteľov zbavil. Mohol by to byť relatívne slušný prevrat. Prišla by za ním delegácia a veľmi zdvorilo povedala, viete, rešpektujeme vaše úspory. Garantujeme vám váš majetok a vašu osobnú bezpečnosť a bezpečnosť vašej rodiny, ale je čas ísť.

Ale ako som povedal, nemyslím si, že by sa nejaká ruská vláda, ktorá nastúpi po Putinovi, jednoducho na Ukrajine bezpodmienečne vzdá v tom zmysle, že sa vzdá Krymu a Donbasu a pristúpi k ukrajinskému členstvu v NATO a vzdá sa akýchkoľvek záruk pre ruskú menšinu na Ukrajine. Je pre mňa veľmi ťažké uveriť, ak sa Rusko nezrúti ako štát, že s tým bude súhlasiť hocijaká ruská vláda.

Teraz sa veľmi obávam, že veľa ľudí z amerického bezpečnostného establishmentu to chce využiť na zničenie Ruska ako štátu. To nás odsudzuje na nekonečnú vojnu proti Rusku so všetkým, čo by to znamenalo pre svetovú ekonomiku. Odsudzuje to Ukrajinu na nekonečnú vojnu s hrozným utrpením pre ukrajinský ľud. Ale aj program sankcií, ktorý je otvorene zameraný na to, čo by mnohí Rusi považovali nielen za zbavenie sa Putina, ale za zničenie ruského štátu, by mohol mať aj úplne opačný výsledok.

Čo sa týka podpory režimu Rusmi, o tej jednoducho dosť nevieme. Vieme, že podobné sankcie zamerané na zmenu režimu na Kube, v Iraku, vo Venezuele, v Iráne, v Severnej Kórei zlyhali. Všetky bez výnimky. Takže všetko, čo sa dá povedať, je, pozrite, v prípade Ruska to môže byť inak, ale neexistujú žiadne historické dôvody, aby sme tomu verili.

Putinova mocenská základňa

Kto predstavuje Putinovu mocenská základňa, ktorá ho obklopuje? Má základ v elite, alebo je to v podstate malá klika blízkych priateľov?

Putin zhromaždil širší establishment, ktorý je mu v mnohých ohľadoch zaviazaný, a skrotil to, čo zostalo zo starej finančnej a ekonomickej oligarchie a získal si ich verejnú podporu. Ale títo ľudia sú mimoriadne cynickí, sebeckí a bezohľadní. Nebudú sa držať Putina, ak si budú myslieť, že ich vlastné životne dôležité záujmy sú ohrozené, alebo že držať sa Putina bude znamenať zničenie ich vlastného bohatstva a stratu pozícií. Vnútorný kruh, ľudia, ktorí sú úplne oddaní Putinovi – alebo možno nie sú úplne oddaní Putinovi, ale úplne sa s ním stotožňujú – majú rovnaké pozadie a ideológiu, sú veľmi malou skupinou ľudí prevažne z KGB alebo s KGB rôznymi spôsobmi prepojených. A obsadzujú všetky najvyššie pozície vo vláde, aspoň čo sa týka bezpečnosti.

Tiež dostali pod kontrolu veľkú časť ruského energetického hospodárstva a rôzne iné miesta. Je teda dosť ostrý rozdiel medzi touto malou vnútornou skupinou – v ruštine sa im hovorí silovici, alebo ako ja hovorím, tvrdí muži – a širším establishmentom. Jednou z otázok je, či sa niekto z tohto vnútorného kruhu obráti proti Putinovi. Ak ich to urobí dosť, je to pre neho koniec. Ale na druhej strane sú s ním tak úzko spojení, sú tak úzko spojení s vojnou, že by to bolo pre nich veľmi ťažké.

Ďalej, ak budú musieť Rusi v reakcii na vývoj povolať svojich záložníkov, bude sa to týkať bývalých brancov, ktorí slúžili a potom odišli z armády a teraz majú prácu a rodiny. Ak začnete hovoriť dvadsaťosemročným Rusom, aby opustili svoju dobre platenú prácu a svoje deti a vrátili sa bojovať na Ukrajinu, vo vojne, o ktorej sa s nimi nikdy nehovorilo a z ktorej videli veľmi demoralizujúce obrázky ruských Ukrajincov, zabíjanie rusky hovoriacich žien a detí – to je moment, kedy bude mať Putinov režim naozaj vážne problémy. Ak bude musieť povolať veľkú časť ruského obyvateľstva do boja, Putin by si v tej chvíle musel podpísať svoj politický rozsudok smrti.

Napokon vidíme, že Čína sa teraz stavia do pravdepodobne mierovej role. Do akej miery to všetko odráža úpadok americkej moci alebo prestíže? A je niečo na tých rečiach o rusko-čínskej aliancii?

Tak ako Západ nebojoval za Ukrajinu, tak sa Čína na Ukrajine vlastne oficiálne nepostavila na stranu Ruska. V Bezpečnostnej rade OSN sa zdržala hlasovania. Zdôraznila rešpektovanie medzinárodného práva a medzinárodnej suverenity. A ešte nevieme, ako ďaleko Čína zájde pri podpore Ruska ekonomicky. To bude pre Číňanov veľmi, veľmi drahé. A tiež by to viedlo k mimoriadne ťažkému vyjednávaniu, pokiaľ ide o presmerovanie ruského exportu energie do Číny, aby sa zaručila energetická bezpečnosť Číny. Zdá sa mi teda, že Čína sa v skutočnosti zatiaľ nesnaží využiť túto krízu tak, ako by mohla.

Obaja sme dosť starí na to, aby sme si pamätali koniec studenej vojny. Ak si spomeniete na dobu, ktorá tu bola tridsaťpäť rokov dozadu, keby ste povedali komukoľvek, a tým myslím komukoľvek, v pozícii západnej autority alebo hociktorému serióznemu intelektuálovi, že Západ by mal podporovať vojnovú Ukrajinu – nie sa jej zúčastniť, ale podporovať ju – v záujme toho, aby Ukrajina mohla teoreticky vstúpiť do NATO a zmenila sa na plného vojenského spojenca Západu proti Rusku, aj tí najtvrdší západní antikomunistickí jastrabi by sa na tom zabávali.

(krátené)

Foto: Rokovanie zástupcu NATO s ukrajinským ministrom obrany v apríli 2021. Zdroj: Flickr.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články