Ad: Kiska vymýšľa stranu, aby nešiel do basy. Lepší vtip nemáte?
Od Čaputovej, bývalého spoločníka a polovice opýtaných Slovákov dostal priateľskú radu neísť s jeho kauzami do politiky. Andrej je ale neoblomný. Musí konať dobro stoj čo stoj.
Ako Vyvolený sa cítil už vtedy, keď mu Radičová prezradila, že nebude kandidovať za prezidentku. Vtedy si Andrej Kiska položil zápeklitú otázku: „Zrkadielko, zrkadielko, kohože to my teraz budeme voliť? Jestvuje na tom Slovensku niekto, kto by bol lepším prezidentom ako ja? Čo tak veľmi myslí na ľudí cez splátkové kalendáre a obdarúva ich pôžičkami, keď ich už odmietli banky?“ Veru, okrem ďalších 13 kandidátov sa nehlásil nikto.
Ako vieme, každý milionár je dnes automaticky aj filantrop. Deje sa to celkom prirodzene: akonáhle sa človek stane bohatým, jednoducho mu to nedá a začne konať dobro. Normálne z neho to dobro srší. Tu prispeje na škôlku, tu na rakovinu, tu postihnutým deťom. Opýtajte sa Kotlebu, tiež trpiaceho náhlymi záchvatmi ľudomilstva.
Pri filantropoch je celkom jedno, ako sa k svojim peniazom dostali. Keď začnú mazať ľuďom med okolo úst, je ťažké sa neobliznúť. Tá hlúpa hra na preukazovanie pôvodu majetku, dane a systémové prerozdeľovanie bohatstva je iba pre deti a plebs. Dospelé firmy a majetné osoby si dane optimalizujú, evidenciu ukrývajú na povaly, prípadne odrátavajú z kampane.
Problémom sporného financovania Andrejovej kampane údajne nebolo to, či bol zvolený právoplatne, ale to, že sa k tomu vyjadril Fico. A toho slová podľa Kisku „žiaden, žiaden normálny človek neberie vážne“. Aj keď je predsedom najsilnejšej politickej strany a 20 percent Slovákom na smiech nie je, ako ešte stále prezidentovi všetkých občanov pripomenul redaktor Kovačič. Rovnako vysoká nedôveryhodnosť Matoviča, Sulíka, či Kollára v prieskumoch je predsa len akási iná, asi ako je iná nenormálnosť ľudí, ktorí dali svoj hlas im.
Keď sa Kiska zdráhal jasnejšie zadefinovať orientáciu svojej vznikajúcej strany a redaktor ju označil za „také ľavicovejšie SDKÚ“, Andrej pozrel nahor, zapýril sa a v duchu si možno pomyslel: „Bože, aký som len filantrop. Rozdal by som sa pre ľudí ako matka Tereza.“
Minimálnu mzdu by na 600 euro síce radšej nezvyšoval, no s istotou vie povedať, že treba zlepšiť podnikateľské prostredie. Pracujúci tak môžu mať radosť aspoň z toho, ako skvele sa darí ich zamestnávateľovi, a ten môže svoje peniaze zo zisku držať bezpečne v sejfe. Veď ľudia by ich ešte mohli pomíňať.
Andrej Kiska ide „vrátiť krajinu ľuďom“. Začal tým, že svoj pochybne nadobudnutý pozemok (dnes v hodnote takmer milión euro, ktorý kúpil za dve kilá) vrátil pôvodnému majiteľovi. Síce nie veľmi dobrovoľne, ale až po medializácii a súdnom pojednávaní, z ktorých bolo ťažké vykľučkovať, ale predsa.
Na Slovensku je toho viac, oveľa viac, čo by bolo potrebné vrátiť. Či by to bolo zdravotníctvo, privatizované na protiústavných zákonoch, spoločná dôchodková budúcnosť, prírodné zdroje alebo energetika, bez ktorých vlastnenia nemôže byť krajina svojprávna. Podnikateľ, ktorého pôsobenie v politike je marketingovým spektáklom, toho bude ale asi len ťažko schopný.
Foto: Andrej Kiska s ministrom zahraničných vecí USA Mikeom Pompeom. Zdroj: Ambasáda USA na Slovensku.
