Koniec nekonečnosti

od Silvia Ruppeldtová

Hlboké krízy, útlocitný čitateľ prepáči, bývajú zároveň jedinečnými príležitosťami na zmenu zlyhávajúcej paradigmy. Aká hlboká však kríza musí byť, aby naozaj otriasla vedomím širokej verejnosti a najmä – politikov? Pretože odborníci varujú dlho-predlho, musí však existovať vôľa načúvať im.

Z hospodárskej krízy 2008 sa svet nepoučil, naopak, ešte „vyštengroval“ preteky v neutíchajúcom raste chorej ideológie slobodného trhu. Napriek tomu, že klimatológovia už dávno búšili na poplach, vždy sa našiel nejaký ten Václav Klaus, nejaký dedič thatcherizmu, Chicago Boys a Pinochetových reforiem, nejaký Bush, Trump či Bolsonaro, aby nám pripomenuli, že „ekológia nie je veda, je to ideológia“, a každý, kto varuje pred zvyšovaním CO2 či hladiny oceánov, je ekoterorista útočiaci na „slobodu a prosperitu“.

Máme teda azda ďakovať koronavírusu, že dal definitívny „preplesk“ neudržateľnej nenažranosti a nerovnováhe, že núti brzdiť aj tých, čo v pretekoch dávno zošaleli, že aj pre nevídane hlbokú krízu, ktorú spôsobuje, sa darí, síce s krížikom po funuse, no predsa, tému klimatickej krízy „prepašovať“ dokonca i na pôdu takú neoranú, ako je Slovenská národná rada?

Za štyri mesiace podpísalo petíciu Za klímu, za budúcnosť okolo 127-tisíc ľudí. Podporujú ju viaceré samosprávy, ktoré už vyhlásili stav klimatickej núdze, a aj Únia miest. Minister životného prostredia Ján Budaj ju pretlačil do programu marcovej schôdze. Vláda by sa mala zaviazať vypracovať a realizovať konkrétne kroky smerom k uhlíkovej neutralite a zeleným cieľom. A to tak, aby ľudia, vidiek, mestá, poľnohospodárstvo a priemysel zároveň nevyšli na psí tridsiatok. Sme takýchto krokov schopní?

Nešťastím politickej krátkozrakosti býva, že málokedy dokáže veci a javy vnímať v súvislostiach. Neuvedomuje si, že pri riešení širokej civilizačnej krízy, ktorou prechádzame, nesmieme riešiť uhlíkovú neutralitu oddelene od reformy priemyslu, poľnohospodárstva; bez rozvoja vidieckej krajiny a zastavenia nárastu miest. Naším najširším cieľom by mala byť rovnováha – a to znamená poľaviť takmer vo všetkom, najviac v neobmedzenom ras­te.

Článok vyšiel v denníku Pravda.

Prevzaté so súhlasom autorky.

Zdroj obrázka: Pixabay.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články