Pamätáte si, čo ste robili 19. júna 2013? Boli ste doma, alebo ste sa išli po práci schladiť k vode či do kina? Koho ste v ten deň stretli? Boli to milí a priateľskí ľudia, alebo by ste sa im radšej vyhli? Nech už bola vaša streda pred šiestimi rokmi akákoľvek, dúfame, že sa ani zďaleka nepribližovala tomu, čo si v ten deň zažili obyvatelia a obyvateľky osady Budulovská v Moldave nad Bodvou.
Do osady v ten deň vtrhlo viac ako 60 policajtov na 23 vozidlách a v sprievode psov. Bez povolenia vstúpili do príbytkov a fyzicky zaútočili na približne 30 ľudí vrátane žien a detí. Používali obušky a podľa viacerých poškodených aj elektrické paralyzéry. Niektorých zo zbitých ľudí odviedli následne na policajnú stanicu, kde ich podrobili ďalšiemu fyzickému a psychickému násiliu, pričom im údajne odobrali osobné veci. Aj keď lekárske správy, svedecké výpovede a fotodokumentácia potvrdzujú spôsobené zranenia, voči príslušníkom polície, ktorí sa zásahu zúčastnili, nedošlo dodnes k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti. Naopak, zo zbitých obetí sa stali obvinení.
(Ne)vyšetrovanie
Obete policajného násilia zvyknú častokrát mlčať, či už je to z dôvodu strachu zo zastrašovania, alebo preto, že neveria v nezávislé a spravodlivé vyšetrenie policajného násilia. No ľudia z Moldavy prehovorili. Ich prípad bol ale od samého počiatku spolitizovaný. Vrcholní predstavitelia výkonnej moci v štáte verejne obhajovali postup polície, na opačnej strane však na nezákonnosť policajného postupu okrem poškodených dlhodobo upozorňuje aj verejná ochrankyňa práv a viaceré ľudskoprávne organizácie.
Vyšetrovacie úkony voči obetiam začali až vo februári 2014. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby (ďalej „inšpekcia“) ale trestné stíhanie voči príslušníkom polície v priebehu roka 2015 postupne zastavila. V tom istom roku Výbor OSN proti mučeniu vyzval Slovenskú republiku, aby urýchlene iniciovala nezávislé vyšetrovanie prípadu. No napriek tomu sťažnosť proti rozhodnutiu inšpekcie zamietla Krajská prokuratúra v Prešove aj Ústavný súd. Prípadom sa teraz zaoberá Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Z obetí vinníci?
Odvaha obetí policajného násilia postaviť sa voči nespravodlivosti sa obrátila proti nim. Na Okresný súd v Košiciach boli 30. 5. 2018 doručené obžaloby poškodených. Päť zbitých obyvateľov a jednu obyvateľku Budulovskej obžalovali z krivej výpovede voči policajtom a z krivej prísahy. Z obetí sa tak stali obžalovaní, o ktorých vine rozhoduje košický súd.
Už deň po doručení obžaloby súdu odsúdil samosudca trestným rozkazom dve osoby z prečinu krivého obvinenia. Po prvých trestných rozkazoch nasledovali ďalšie, a to všetko bez toho, aby obžalovaní vôbec prehovorili pred sudcom. Rozporuplné sú aj prebiehajúce súdne pojednávania, ktoré sú pravidelne odročované alebo prebiehajú v slovenčine aj napriek tomu, že obžalovaní po slovensky dobre nerozumejú a chýbajú preklady, tlmočníci. Jedna z obžalovaných – Irena Matová dokonca na súde priznala, že zápisnicu z výsluchu po útoku podpísala aj napriek tomu, že nevie čítať a písať. Jednoducho uposlúchla výzvu prítomného policajta.
Pri pohľade na vyššie uvedené je viac ako zrejmé, že vyšetrovanie policajného násilia počas zásahu proti rómskej komunite na ulici Budulovská v Moldave nad Bodvou v roku 2013 nespĺňa základné požiadavky medzinárodných dohovorov o ľudských právach. O nezaujatosti prebiehajúcich súdnych procesov by bolo tiež možné dlho diskutovať.
Postup orgánov činných v trestnom konaní nepovažuje za nezávislý ani pro bono advokát zastupujúci obžalovaných Roman Kvasnica, ktorý upozorňuje aj na viacero nedostatkov vo vyšetrovaní. „Dovolím si tvrdiť, že naši klienti sú nevinní, pretože skutočnosti, o ktorých vypovedali ku policajnému zásahu, boli popisom toho, čo naozaj zažili. Je zrejmé, že bolo porušené predovšetkým ich právo na obhajobu a na spravodlivý proces.“
Ak to dnes necháme tak, zajtra sa môžeme stať obeťami my sami
Tento prípad sa môže na prvý pohľad javiť iba ako problém obyvateľov a obyvateliek osady Budulovská. Pravdou je však úplný opak. Ktokoľvek z nás, kto si váži svoje právo na súkromie, bezpečie a spravodlivý súdny proces, by mal v situácii ako je táto spozornieť a biť na poplach.
„Vyšetrovanie a postup štátu v prípade policajnej razie sa až veľmi nápadne podobá na príbeh Hedvigy Malinovej, keď politici vopred predpovedali závery vyšetrovania a keď sa z obete stala vinníčka,“ hovorí predsedníčka združenia Equity Lýdia Šuchová.
Ak by sa táto do očí bijúca nespravodlivosť ututlala, pochybenia polície a úradov by boli zametené pod koberec a z obetí by sa v očiach zákona stali vinníci, vytvorilo by to v našej krajine nebezpečný precedens. Ak by sa totiž podobná situácia zopakovala a príslušníci či príslušníčky polície by zaútočili na nás, bez povolenia by vstúpili do našich príbytkov, rozbili by nám okná, zmlátili by nás obuškami a my by sme sa odvážili prehovoriť a označiť páchateľov, pravdepodobnosť, že by sme sa dočkali odškodnenia a nie trestného stíhania, by bola veľmi nízka.
V Amnesty Slovensko a ďalších organizáciách, s ktorými bojujeme za spravodlivosť pre obete policajného násilia, sa nevzdáme, kým nedosiahneme spravodlivosť. Pomôcť nám v tom môžete aj vy. Osobne nás môžete podporiť účasťou na Tichej solidárnej akcii, ktorá sa uskutoční v deň šiesteho výročia razie – 19. 6. o 18:00 hod. pred Ministerstvom vnútra SR a/alebo môžete podpísať petíciu za spravodlivosť pre obete na našej stránke.
Viac informácií o prípade získate na www.policajnarazia.sk.
